Ruky ekonómky financovania Gizely Bulovej tvoria jemnú krásu

Klbko nití, čipkársky valček a drevené paličky sú obľúbení spoločníci Gizely Bulovej, ekonómky financovania na úseku viceprezidenta pre financovanie. Reč je o paličkovanej čipke, ktorej sa s nadšením a nekonečnou trpezlivosťou už roky venuje.

K ručným prácam - háčkovaniu, pleteniu a vyšívaniu mala vždy vzťah. Jemná krása čipky ju však doslova uchvátila. K tejto vášni sa dostala cez priateľku Mariku Rudášovú, ktorá takisto pracovala vo firme. "Poprosila som ju, aby ma paličkovanie naučila. Najprv mi dala zoznam potrebných vecí a ja som sa pustila do zháňania. Vtedy som sa ešte nevedela zorientovať, drevené paličky a valček som kúpila v ÚĽUV-e. Postupne ma naučila základy, za čo som jej veľmi vďačná." Medzitým šikovne vyťahuje zo škatuliek svoje jemné poklady. "V rôznych regiónoch má každá čipka svoje špecifiká. Ja sa ale neorientujem na žiadnu, môj štýl by som nazvala neutrálnym. Vyberám si vzory, ktoré sa mi páčia a využívam pritom aj vlastnú fantáziu."

K práci potrebovala zvládnuť aj teóriu, zaujímala ju aj história a vývoj čipkárskeho remesla na Slovensku a tak si nakúpila množstvo kníh. Zvykne si v nich pravidelne listovať a obnovovať už zabudnuté vzory, prípadne sa naučí niečo nové. "Po zvládnutých základoch paličkovania a naštudovaní literatúry som sa potrebovala ďalej zdokonaľovať. Začala som navštevovať lektorku paličkovania Júliu Olexákovú, ktorá pracovala doma v Košiciach ako živnostníčka. Naučila ma vytvárať plôšky, okraje, lístočky a čipku detailnejšie rozpracovať. "

Momentálne si Gizka Bulová zlepšuje techniku a zručnosti na kurzoch v Brne u Lenky Malátovej, skúsenej lektorky kurzov paličkovania a autorky kníh o tomto umeleckom remesle. Chodieva k nej ako jediná Slovenka, za čo vďačí aj svojmu manželovi. Ten ju ochotne odvezie a takisto s ňou navštevuje všetky výstavy, súťaže a vernisáže. "Minulý mesiac sme boli na výstave medzinárodnej paličkovanej čipky v poľskom mestečku Bobowa. Vystavovali tam paličkárky z Kanady, Malty, Nemecka, Belgicka, Ruska, Poľska, Maďarska, Česka a slovenské čipkárky z Rožňavy, Novej Dubnice a Prešova." Takto získava nové kontakty a informácie o trendoch paličkovanej čipky. Súčasne si nakúpi špendlíky, ľanové nite, paličky potrebné na prácu. Ide totiž o špecifický tovar, ktorý je v bežnej obchodnej sieti v obmedzenom množstve. Záľuba je náročná nielen na čas, ale odoberá aj výraznú časť z rodinného rozpočtu.

"Orientujem sa na prácu s jemnými niťami bielej farby, ktoré niekedy kombinujem so zlatou niťou. Pred prácou si najprv k nakreslenej vzorke sadnem, prácu si dôkladne rozplánujem a premyslím ako budem postupovať, aby bol výsledok čo najdokonalejší. Až tak môžem začať paličkovať."

Zakaždým, keď z práce odchádza domov, v hlave už plánuje, ktorej čipke sa bude venovať. Každý deň si sadá k valčeku, aby spod jej rúk vyšli pavučinkové obrázky, motýliky, košíčky, kvetinky. "Pri valčeku nevládzem sedieť viac ako dve hodiny. Inak ma začne bolieť chrbát a krk. Tiež pri tom trpia oči. Musím si urobiť pauzu a trochu sa poprechádzať. Aj keď je za hotovou čipkou kopec driny a obrovská trpezlivosť, dokážem pri tom dokonale zrelaxovať a vyčistiť si hlavu. "

Na otázku, ktorý zo svojich výrobkov si cení najviac, G. Bulová odpovie: "Každá dokončená čipka má pre mňa veľkú cenu. Cítim nesmiernu radosť, keď ju odopnem z valca a vidím, že sa mi práca podarila."