Archívy rybárskych organizácií, najmä s historickou tradíciou pytliactva na nížinných tokoch, skrývajú zaujímavé udalosti a zachytávajú aj skutky s aktérmi, ktorí ich majú na rováši. Jedna zaujímavá udalosť sa odohrala pred časom na Východoslovenskej nížine na rieke Latorica. Skupinka občanov z obce Leles, respektíve z jej okolia, vzdialenej len niekoľko kilometrov od mesta Veľké Kapušany, zatúžila po rybacine.

Bolo pekne teplo, tak sa rozhodli zaloviť si v rieke pri obci. Pretože všetci boli nezamestnaní, nebolo problémom určiť deň D, keď na ryby pôjdu - samozrejme bez povolenia na lov. Naši pytliaci si vytypovali vhodné miesto na rieke, pokiaľ možno užšie, aby sa až tak nenadreli, a hlavne s dostatkom rýb. Jedna partia pytliakov rezala vŕbové prútie a vhodné kolíky a druhá, zručnejšia časť skupiny ich šikovne zabudovávala do hrádze. Aj konkurent bobor by asi od závisti zbledol, ako im práca išla od ruky.

Princíp lovu rýb bol v tom, že celý profil toku zahradili hrádzou, iba krátky, asi dvojmetrový úsek rieky na leleskej strane brehu nechali voľný a rátali s tým, že ryby budú musieť tade prejsť a ľahko ich ulovia.

Začali skoro ráno a vo svojom pracovnom nasadení, bežne neobvyklom, ani nezbadali, že ich obďaleč sleduje niekoľko párov očí patriacich rybárskej stráži. Keďže aj rybárska stráž ocenila rýchlosť a kvalitu ich práce, nechala našich "dvojnohých bobrov" stavať hrádzu až do neskorého popoludnia. Natešení, ale na revíri nežiaduci "tiež rybári" si už v duchu predstavovali, ako svojim blízkym do osady prinesú ryby a urobia si veľkú gril párty, akú už dávno nemali, ale pasca padla. Keď dielo, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani majstri košikári alebo amatéri bobry, dokončili, sami skončili v sieti rybárskej stráže a polície.