Dušan Kolesár z DZ Radiátory a rúry je chovateľom červených kanárikov a zebričiek austrálskych

Jeho záľubou sa stal chov spevavcov. Červené kanáriky a zebričky austrálske však nemá len pre domáce potešenie, ale pravidelne sa s nimi zúčastňuje aj na rôznych domácich či zahraničných výstavách. Reč je o vedúcom prevádzky Údržba - Rúrovne Dušanovi Kolesárovi z divízneho závodu Radiátory a rúry.

PRVENSTVO S KRÁLIKMI

Chovateľskej vášni prepadol už vo veľmi mladom veku. Spomína, že ešte ako chlapec choval v roku 1968 svojich prvých holubov. Intenzívnejšie sa však tejto záľube začal venovať až o štrnásť rokov neskôr. Holuby nahradili kalifornské králiky a hrabavá hydina - plymutky biele. "Ako Košičan žijúci v paneláku som si musel na chov nájsť vhodné miesto. V Ťahanovciach som si v osemdesiatych rokoch prenajal záhradku," vysvetľuje, kde vytvoril svoju chovnú stanicu. Králiky a plymutky mu zaberali množstvo času, najnáročnejšie bolo zháňanie krmiva. Doteraz si spomína, ako chodil pravidelne kosiť trávu. Dôkladná starostlivosť však priniesla svoje ovocie. "V roku 1991 som s kolekciou kalifornských králikov obsadil prvé miesto na medzinárodnej súťaži v Bratislave. Toto ocenenie si doteraz cením najviac." Kvôli prílišnej časovej náročnosti sa však v roku 1993 rozhodol, že chov králikov a plymutiek ukončí. Chcel sa viac venovať rodine.

DOMA MÁ EXOTIKU

Dlho však bez svojej záľuby nevydržal. V roku 1996 sa k chovateľstvu vrátil. Tentoraz bol rozhodnutý, že to bude v domácich podmienkach. Tomu musel preto prispôsobiť výber, ktorý padol na populárneho klietkového spevavca - kanárika. Začal s jedným, no postupne, ako správny chovateľ, pridal ďalších. "Postavil som im na balkóne voliéru. Nebolo to ono, pretože nastávali veľké výkyvy teplôt. Kanárikom to neprospievalo. Rozhodol som sa preto, že ich premiestnim do pivničných priestorov. U nás v bloku nie sú pod zemou, je tam dostatok svetla. Miestnosť som si vhodne upravil a prispôsobil na chov." Dušan Kolesár sa do roku 2000 špecializoval iba na červenú formu kanárikov. Pred trinástimi rokmi rozšíril svoju rodinu o ďalších vtáčikov s exotickým pôvodom - zebričky austrálske. V súčasnosti sa stará o osem párov kanárikov a desať párov zebričiek. Každého "operenca" má riadne okrúžkovaného a evidovaného v Slovenskom zväze chovateľov. Pravidelne sa stará aj o ich rozmnožovanie. Začiatkom roka zostavuje chovné páry, ktoré prinášajú na svet svoje potomstvo. Za chovnú sezónu je to až 100 vtáčikov. Aby nedochádzalo k príbuzenskej plemenitbe, robí si záznamy v plemenných knihách a vedie rodokmene pre každého, až do štvrtého pokolenia. U vtáčikov nepodceňuje ani stravovanie. "Majú špeciálne nároky. Hlavnou zložkou potravy kanárikov je repka olejná a ďalších šesť druhov zrnín a pre zebričky štyri druhy prosa a lesknica. Oba druhy prikrmujem aj vaječnou zmesou a ďalšími druhmi zŕn," približuje špecifiká stravovania spevavcov. Zdôrazňuje, že druh a množstvo potravy závisí od mnohých faktorov, ako je napríklad vek, ročné obdobie, alebo či vtáčika čaká výstava a podobne.

ZÍSKAL UŽ VYŠE TRIDSAŤ CIEN

O chovateľských úspechoch D. Kolesára niet pochýb. Za svoju vyše dvadsať ročnú prax získal vyše tridsať ocenení. Okrem spomínaného prvého miesta s kolekciou kalifornských králikov si veľmi cení aj druhé miesto, ktoré získal so svojimi zebričkami v maďarskej Nyíregyháze v roku 2003. Ako tvrdí, uspel v silnej konkurencii. Okrem Maďarska sa úspešne prezentoval aj na výstavách v okolitých krajinách. Radšej však vystavuje na oblastných a regionálnych súťažiach. Prevoz na kratšie vzdialenosti, hovorí, je pre vtáčiky menej stresujúci. Vedúci prevádzky Údržba - Rúrovne je aj aktívnym mnohoročným členom Slovenského zväzu chovateľov, od ktorého už získal viacero ocenení. Môže sa popýšiť odznakmi - Vzorný chovateľ, ale aj čestným odznakom SZCH. Od roku 2008 zastáva funkciu tajomníka základnej organizácie SZCH v Košiciach. Dušan Kolesár má podporu i v rodine, najmä u svojich dvoch synov. Na podnet staršieho dokonca začal pred trinástimi rokmi s chovom zebričiek. Ten sa nedávno osamostatnil a zdá sa, že čoskoro pôjde v otcových šľapajach a začne s vlastným chovom. Mladší sa už tiež čo-to naučil a výdatne mu pomáha. Jedinou nevýhodou chovania exotického vtáctva je, ako tvrdí náš kolega, časová náročnosť. Preto vraví, že na sto percent sa svojmu koníčku bude môcť venovať až na dôchodku.