Vladimír Strojný z dcérskej spoločnosti Labortest má z medzinárodných šampionátov desiatky cenných kovov

Z neolympijských športov je na Slovensku bez pochýb najúspešnejší nohejbal. Za týmto prívlastkom sa skrýva množstvo medailí, ktoré v ostatných rokoch získali naši reprezentanti na medzinárodných podujatiach. Tešiť nás môže i to, že tento úspech má výraznú "železiarenskú stopu". Vladimír Strojný z dcérskej spoločnosti U. S. Steel Košice - Labortest s. r. o. v pozícii trénera národného tímu vybojoval so svojimi zverencami v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a začiatkom nového milénia dovedna 37 medailí z majstrovstiev sveta a Európy. Okrem toho sa už vyše štyridsať rokov stará v našom meste o popularizáciu tohto športu.

NOHEJBAL HO NAUČILI "LAMPASÁCI"

S nohejbalom sa zoznámil v českom Kladne. "Bolo to počas základnej vojenskej služby. Na útvare hrali nohejbal naši "lampasáci", ktorí ma zobrali medzi seba. Pri nich som sa zlepšoval a neskôr som s nimi ako jediný "záklaďák" hrával krajské majstrovstvá," priblížil svoje začiatky. Nohejbal mladíkovi prirástol k srdcu, preto sa tejto aktivite rozhodol venovať aj po príchode z vojenčiny. Po tom, ako v roku 1976 nastúpil do vtedajších VSŽ, začal hrať súťažne za tím Teplárne. Dlho sa tam však neohrial, talentovaného železiara si všimol klub s vyššími ambíciami - Dopravný podnik mesta Košice. S novým družstvom sa mu darilo a úspechy na seba nenechali dlho čakať. V roku 1980 "dopravári" postúpili do prvej národnej ligy. "Začali sme porážať slovenské nohejbalové "bašty" ako boli Piešťany, alebo Slovan Bratislava. Tím DPMK sa postupne vypracoval na najlepší slovenský nohejbalový klub, ktorý ani v súčasnosti nemá na domácej scéne konkurenciu," vyzdvihol rastúcu úroveň košického nohejbalu.

V HLOHOVCI PREPISOVAL DEJINY

Treba však povedať, že v ére spoločného Československa neexistovala federálna liga a súťaže sa konali len na národných úrovniach. Trojica najlepších tímov z oboch brehov rieky Moravy si však každoročne merala sily na neoficiálnych nohejbalových majstrovstvách Československa. Naši západní susedia, ktorí mimochodom tento šport vymysleli, boli dlhodobo neporaziteľní. Až prišiel rok 1985. "So spoluhráčom Ladislavom Bertkom sa nám podarila veľká vec. V spomínanom roku sme na majstrovstvách v Hlohovci získali v súťaži dvojíc prvé miesto. Dovtedy sa to žiadnemu slovenskému tímu nepodarilo."

TRÉNER ŠAMPIÓNOV

Kvalita mužstiev spod Tatier každoročne rástla, najviac sa to však týkalo DPMK. Košičania vyhrávali na Slovensku čo sa dalo. Po páde opony sa vytvoril Československý nohejbalový zväz, ktorého funkcionárom bol aj V. Strojný. Okrem toho získal dôveru trénovať federálny tím. "V roku 1991 boli súčasne vo Švajčiarsku a Maďarsku historicky prvýkrát organizované majstrovstvá Európy v nohejbale. Vo zväze sme sa predtým dohodli, že reprezentovať pôjdu chlapci z tímov, ktoré vyhrajú československé majstrovstvá. Na prekvapenie Čechov získali všetky tituly, v jednotlivcoch, dvojiciach i trojiciach, nohejbalisti DPMK. S nevôľou tak museli rešpektovať, že reprezentantmi Československa sa stali iba Košičania," s úsmevom si zaspomínal na neštandardnú situáciu, ktorú zaregistroval aj vtedajší prezident Václav Havel. V tom čase sa nachádzal na štátnickej návšteve vo Švajčiarsku a na margo našej súpisky poznamenal: "Je to takovej paradox." "Paradox" však vyšiel, košickí nohejbalisti pod vedením V. Strojného vybojovali pre Československo na premiérovom šampionáte jednu zlatú, dve strieborné a jednu bronzovú medailu.

KOŠICE - "MEKKA" SLOVENSKÉHO NOHEJBALU

Úspešná trénerská kariéra nášho kolegu pokračovala aj po rozdelení Československa. Až do roku 2004, keď naposledy koučoval náš národný tím, získal mnoho cenných kovov. Najkrajšie trénerské zážitky sa však spájajú s rokom 1994. "V Košiciach sa vtedy konali prvé majstrovstvá sveta v nohejbale. Vo vypredanej hádzanárskej hale sme získali zlatú medailu v súťaži trojíc a dve strieborné medaily vo dvojiciach a jednotlivcoch. Podujatie bolo navyše kvalitne marketingovo a mediálne podchytené, televízia vysielala priame prenosy," pochvalne sa vyjadril o domácom šampionáte. Košice sa aj vďaka tejto skúsenosti môžu právom hrdiť, že sú "Mekkou" slovenského nohejbalu. Vladimír Strojný ani po odchode z trénerskej scény na tento šport nezanevrel. Z času na čas sa zúčastní veteránskych turnajov, ktorých je podľa jeho slov v našej krajine dostatok a tiež odborne dohliada na nohejbalovú mládež v klube ŠŠK KAC Jednota Košice.

V minulosti sa pravidelne zúčastňoval aj na nohejbalových turnajoch organizovaných v rámci našich firemných športových hier. Futbal pri nízkej sieti sa už niekoľko rokov na zozname nenachádza, no V. Strojný verí, že tradícia sa čoskoro obnoví. Nohejbalových nadšencov, tvrdí, je v našej firme viac.