Chodník v lesoparku musel počkať, všetko drevené sa však ligotalo pod novým náterom
Korigovať aktivity kvôli počasiu museli aj v Botanickej záhrade UPJŠ. Škoda, povzdychli sme si spolu s dobrovoľníčkami, ktoré sa najviac tešili na prácu v zeleni areálu. Záhrada je v týchto dňoch ozaj nádherná, kvitne všetkými farbami a vonia jarou. Hádam po prvý raz po siedmich rokoch, čo v botanickej záhrade hutníci pomáhajú, ich v sobotu na prvý pohľad nebolo vidieť. A to aj napriek purpurovým tričkám. Ukrytí pred dažďom pod strechou skleníka, v depozite, v drevenom altánku, vo vestibule hlavnej budovy, či v stolárskej dielni však pracovali naplno. Tohto roku mali prím štetce, farby a metly.
V jednom zo skleníkov už okolo desiatej hodiny dopoludnia končila partia žien maľovanie exteriérových lavičiek. So štetcom a nádobou s farbou v ruke sme zbadali Alžbetu Tiszovú z útvaru Generálneho manažéra pre logistické služby s dcérou Bibkou. „Počasie nás veľmi sklamalo. Dcéra sa tešila na brigádu už týždeň a teraz toto. Nevadí, hlavné je, že sme pomohli,“ konštatovali však obe s úsmevom a spolu s nimi aj štipendistka Ľubka Ondejková, dcéra Heleny Ondejkovej z útvaru GM pre podnikové procesy USSE, ktorá prišla do botanickej záhrady síce po prvý raz, ale ako dobrovoľníčka už dvakrát pomáhala počas Hutníckej kvapky krvi. Aj Renáta Linková z divízneho závodu Expedícia si na pomoc zobrala syna Reného a rovnako tak urobila aj Zina Kromková z útvaru Generálnej manažérky pre Výskum a vývoj USSE, ktorú podporil syn František. „Priatelíme sa my a aj deti, takže to bolo akosi prirodzené, že prišli obaja,“ prezradili mamy. „Lavičky sú hotové, opatrili sme ich viacerými rýchlo schnúcimi nátermi, uvidíme, akú ešte dostaneme prácu,“ dodali.
„Je tu dobrá atmosféra,“ vyznali sa Aurora Jajková z útvaru GM predaja pre Európu a export s dcérou Kristínou. „K dobrovoľníkom sme sa pripojili vlani. Pomáhali sme detskej železničke, tohto roku sme tu, natierame lavičky a lavice a určite prídeme aj nabudúce, ale zasa to bude iné miesto,“ prezradili svoje plány týkajúce sa firemných dní dobrovoľníkov.
Ďalšiu skupinu „maliarov“ sme našli vo vestibule hlavnej budovy. „Velila“ im Eva Lešková, záhradníčka z botanickej záhrady. „Som s nimi veľmi spokojná, ženy, ktorých je tu väčšina, sú rýchle,“ ohodnotila prácu železiarok, natierajúcich školské lavice, ktoré miestni využívajú pri každoročnej Botanikiáde, súťaži určenej pre žiakov a pedagógov základných škôl Košického a Prešovského kraja. Čo priviedlo na dobrovoľnícky deň Máriu Slaninkovú z útvaru GM pre analýzy a štatistiku? „O akcii som počula veľa dobrého, tak som si to chcela vyskúšať sama na vlastnej koži. Tešila som sa na kvety, hlinu, na robotu v záhrade, no ale nevyšlo to. Sme dnu a maľujeme. Hádam inokedy...“ Počasie neubralo na nálade pozitívne naladenej Zuzane Garčárovej z Transakčného centra a jej spolupracovníkom – Michaele Kúkoľovej, Jane Kapustovej a Mariánovi Vranayovi, či Lucii Petrovičovej z útvaru GM pre analýzy a štatistiku.
V dobre „zašitom“ depozite v pivnici sme sa pozdravili s Alicou Mašlejovou z Výskumu a vývoja USSE a jej manželom Jozefom a dvojicou brigádnikov z botanickej záhrady. Už iba doťahovali detaily. „Odstránili sme tu kopu pavučín, potom sme steny namaľovali a teraz upratujeme,“ krátko zhodnotili svoj podiel na úprave priestoru, hoci už na prvý pohľad bolo vidieť, že nešlo o žiadnu „prechádzku ružovou záhradou“. O zmenu sa výrazne pričinili aj Marek Staňo z DZ Doprava so synom Romanom, Helena Rabatinová z metrológie so synom Petrom i ďalší železiari, František Saloky z DZ Radiátory a rúry, Zora Horváthová z DZ Mechanika aj Robert Lakatoš z DZ Údržba. Do podzemia za dobrovoľníkmi sa vybral aj prezident U. S. Steel Košice Scott Buckiso, ktorého pomoc využili koordinátori pri oprave zárubne.
Cestou k stolárskej dielni sa nedalo nepristaviť pri skupine natieračov dreveného altánku. So štetcami v ruke sa tu činili Branislav Dubéci z útvaru bezpečnosti práce s manželkou Adrianou, Lambert Kredatus z útvaru GM pre strategické suroviny a Alžbeta Zahornacká zo spoločnosti RMS, a.s. Košice. „Je tu veľmi pekne, žiaľ počasie je, aké je,“ zhodli sa. „Napriek tomu, že prší, zvládli sme, čo sme chceli. Možno by stálo za to v budúcnosti mať pripravené dva termíny akcie. Ak by nevyšiel prvý kvôli počasiu, išli by sme na druhý,“ zauvažovali nahlas.
Ďalší brigádnici sa „skrývali“ v jednom z hangárov botanickej záhrady. Naďabili sme tu na ostrieľaných dobrovoľníkov - predajcu Mareka Manicu so synom Alešom, Kosmasa Bekiarisa z BSC s manželkou Marianou i nováčikov Ladislava Nagya z divízneho závodu Vysoké pece s manželkou Jolanou. „Iniciátorom našej účasti bola manželka,“ informoval L. Nagy. „Veľmi chcela prísť na toto miesto, botanickú záhradu navštevuje pravidelne.“ „Sme Severania a Severu treba pomôcť,“ stručne komentoval svoju prítomnosť so smiechom Kosmas Bekiaris, čoby obyvateľ mestskej časti Sever. „Všetko je fajn, len škoda toho počasia,“ dobrovoľníci zopakovali to, čo v tento deň hádam všetci brigádnici. Aj oni mohli byť so svojím prínosom spokojní. „Aj keď sme ráno videli, aké je počasie, išli sme do toho. Mali sme pomáhať pri úprave chodníka v lesoparku, nakoniec sme sa museli chopiť náhradnej práce – lazúrovania lavíc a stolov,“ dozvedeli sme sa od Mareka Manicu. Úprava chodníka bola veľkým želaním aj vedúceho oddelenia dekoratívnej flóry v Botanickej záhrade Roberta Gregoreka. „Nuž bude hotový o niečo neskôr. Výdatná pomoc železiarov, ktorá sa tu dnes zišla, by jeho obnovu urýchlila. Oceňujem, že prišlo toľko ľudí, ktorí nám pomohli s činnosťami, na ktoré by sme si sami netrúfli.“
