Šéf činohry Štátneho divadla v Košiciach Jozef Úradník šoféruje už od šiestich rokov

Známy slovenský herec Jozef Úradník, šéf činohry Štátneho divadla Košice, ktorý sa za svoje herecké postavy Hlúpy Jano, či Kubo stal miláčikom detského obecenstva, si na svoje šoférske začiatky celkom dobre pamätá.
- Mal som ani nie šesť rokov, keď pri výstavbe Vážskej kaskády som sadal na kolená vodičov tatroviek a bagrov. Poznal som tam všetkých šoférov a tí mi dovolili dokonca i prehadzovať rýchlosť. Dá sa povedať, že tam som prvýkrát okúsil vôňu motorov a pričuchol k autám.

To bola takpovediac ranná skúsenosť. A kedy prišla tá naozajstná?
- Určite nie skôr ako v autoškole. Ja som totiž zodpovedný človek a bez vodičského preukazu som si nedovolil ohrozovať iných motoristov. Pravda, pomerne hneď od začiatku šoférovania sme si rozumeli s učiteľom autoškoly. Akurát ma upozorňoval, aby som menej tlačil na plynový pedál.

Zrejme po autoškole prišiel čas i na vlastné auto. Aké to bolo?
- Mojím prvým autom, ktoré som si nesmierne obľúbil, bola Škoda 100. Dokonca som k nej nadobudol taký hlboký vzťah, že ani novšia modelová 120-tka, ktorú som vlastnil neskôr, ju dosť dlho nevedela nahradiť. Postupne som ešte okúsil Ford Sierru, Hondu Civic a dnes mám 95-koňové Mitsubishi Colt.

Vyskúšali ste viacero značiek. Aké kritériá máte pri výbere auta?
- Rozhodujúcim kritériom je peňaženka a manželka (smiech). Auto ma musí osloviť tým, že mi padne do očí a bude naneho spoľahnutie. Veľkosť a farba pre mňa nie sú rozhodujúce.

A čo vaše odborné motoristické znalosti?
- V prípade väčšej poruchy na ceste by som si s autom sotva vedel poradiť. Napokon, pri dnešných motoroch to ani nie je možné. Bez dokonalej servisnej techniky si naozaj nepomôžete. Samozrejme drobnosti, ako napríklad defekt, batériu či výmenu žiaroviek, zvládnem. Ja si myslím, že každý by mal robiť to, čo vie, čomu sa rozumie a na čo má.

Načreli sme do vašej odbornej zdatnosti. A čo skúsenosti so šoférovaním?
- Som tolerantný a ohľaduplný vodič s dlhoročnými skúsenosťami, ktorý sa snaží dodržiavať predpisy. No žiaľ, na našich cestách sa mnohí vodiči správajú tak, akoby boli vlastníkmi ciest. Dobré skúsenosti so šoférovaním mám z Nemecka a ani v susednom Maďarsku či Chorvátsku, vari i v Poľsku, to nie je s toleranciou a agresivitou až také zlé ako u nás.

Ste populárny a známy herec, dá sa predpokladať, že vaše vzťahy s políciou sú bezproblémové.
- Bezproblémové áno. No len preto, že sa s nimi, chvalabohu, prakticky nestretávam. Predovšetkým im nedávam na to zámienku. No na jednu príhodu si spomínam, keď nás policajti nachytali v starom "žiguláku" šiestich. Doprosovanie nepomohlo. Vraj ohrozujeme bezpečnosť na cestách. Po zaplatení pokuty sme dostali súhlas na pokračovanie v ceste. Mňa to tak napálilo, že som vystúpil z auta a rozkričal som sa na policajta, či je teraz už po zaplatení všetko v poriadku? Zaskočený policajt chvíľku ostal ako ovalený buzogáňom a hneď nato rázne zavelil: V mene zákona vás vyzývam, aby ste pokračovali ďalej v ceste...