Veľkonočné sviatky slávia Ukrajinci týždeň po nás. Napriek tomu sa tí, ktorí našli útočisko v Doškoľovacom stredisku U. S. Steel Košice v Medzeve rozhodli, že tohtoročné sviatky si pripomenú vtedy ako my. Aj ako taký malý symbol poďakovania.
„V stredu sme mali ochutnávku ukrajinských veľkonočných špecialít. Nechýbala klobása, ktorú robia inak ako my, pirohy plnené hubami, paska...,“ hovorí Miroslav Rohun zo strediska a dodáva: „tak sa vtedy spontánne rozhodli, že si Veľkonočné sviatky pripomenú spolu s nami a nie o týždeň neskôr.“
O pekne pripravenú a vyzdobenú jedáleň, v ktorej nechýbali jarné kvety ani malé veľkonočné vajíčka sa postarali Janka Bibenová a Zlatka Balogová.
„Chceme im pomôcť, aby sa tu cítili dobre,“ hovorí Janka Bibenová. „Sú všetci veľmi vďační a veľmi milí. Máme tu najmä starších ľudí, najstaršia je asi 88-ročná pani, ktorá prišla s dcérou z Donbasu. Starší ľudia majú rôzne obmedzenia a diéty, snažíme sa každému vyjsť v ústrety. Aj keď sa nevyhneme ani rôznym komickým situáciám. Ako minule, keď si chcela jedna pani požičať žehličku. No, chvíľu to trvalo, kým sme sa pochopili...“
V kuchyni sa zvŕtal kuchár Igor Brostl. Keďže bola Veľkonočná nedeľa, na raňajky pripravil ochutnávku slovenských veľkonočných špecialít: šunku, klobásu, cviklu, chren, syr.... V celej kuchyni rozvoniavala kuracia polievka a bravčové mäso, ktoré chystal na obed.
V areáli sme stretli už naše známe – Júliu, ktorá je veľmi zaujímavá mladá žena s neuveriteľným príbehom. Už sme o nej písali. V roku 2014 ušla s rodinou z Luhanska do Kyjeva. Zoznámila sa s mužom, za ktorého sa vydala a s ktorým má 10 - mesačného synčeka Simona. Bezprostredne po vypuknutí vojny, hneď 26. februára, ušla so synčekom a mamou Tatianou do bezpečia po druhý raz, tentoraz na Slovensko. Manžel zostal doma, v armáde a je nasadený do obrany mesta.
Stretli sme aj Olesiu, ktorá darcov obedov z U. S. Steel Košice ponúkne spolu s ďalšími troma Ukrajinkami, ktoré našli prechodné útočisko na internáte na Jedlíkovej ulici, ukrajinskými špecialitami na podujatí 28. apríla.
Ale zoznámili sme sa aj s ďalšími zaujímavými mladými ženami. Júliou, ktorá je onkologickou pacientkou a ušla z Charkova potom, čo jej nemocnica bola zničená. Na Slovensku hľadá nielen dočasné útočisko, ale aj potrebnú liečbu chemoterapiou. Našla si tu kamarátku Máriu z Ivano- Frankivska s päťročnou dcérkou Tatianou.
„Veľmi sa tu o nás starajú,“ hovorí Júlia. „Bola som tu na začiatku mojej cesty / úteku na Slovensko, na pár dní. Potom som musela riešiť hlavne nemocnicu a liečbu. A po mesiaci som sa tu na pár dní opäť vrátila. Nabrať síl. Tu, v tomto krásnom prostredí sa to určite dá.“