Decembrovú návštevu U. S. Steel Košice si seniori pochvaľovali

Stavali výrobné haly, spúšťali linky, vyrábali energiu, vytláčali koksárenské batérie, tavili železo, odlievali oceľ najprv do ingotov a potom i do brám, valcovali plechy, ale i robili kolegom výplaty či rozvíjali obchodné vzťahy so zákazníkmi... No aj keď cestu do fabriky už viac či menej rokov nemerajú, pretože si užívajú zaslúžený odpočinok, nedajú na ňu dopustiť. Zaujíma ich, ako sa jej darí, čo je v nej nového, či napreduje, aké má plány, skrátka, čím dnes žije. Nečudo. Mnohí vravia, že v nej nechali kúsok seba, že sa im huta dostala akoby pod kožu. A preto veľmi radi prijali pozvanie a prišli 19. decembra 2016 na už tradičné predsviatočné stretnutie s prezidentom spoločnosti U. S. Steel Košice Scottom Buckisom, viceprezidentmi Marcelom Novosadom, Miroslavom Kiraľvargom i Martinom Pitorákom a ďalšími manažérmi fabriky.

Informácie, na ktoré boli bývalí hutníci najviac zvedaví, získali v šikmej zasadačke priamo od prezidenta firmy, ktorý im poskytol ucelený pohľad na pôsobenie spoločnosti na trhu s oceľou. „Je skutočne príjemné vidieť, že sa bývalí zamestnanci zaujímajú o súčasný život našej spoločnosti i o jej budúcnosť,“ konštatoval Scott Buckiso po privítaní 80-člennej skupiny seniorov na pôde fabriky.

Program po tom, čo sa v mene všetkých seniorov za možnosť navštíviť fabriku i za dlhoročnú firemnú podporu Občianskeho združenia Jeseň života poďakovala jeho predsedníčka Zita Bubenková, pokračoval komentovanou autobusovou prehliadkou fabriky i pešou prehliadkou pozinkovanej linky č. 3. Vychutnal si ich aj bývalý oceliar Ján Piatka. 

„V železiarňach som po čase znovu. Naposledy ani nie tak dávno, pred niekoľkými mesiacmi, keď oceliareň oslavovala výročie. No rád som prišiel znovu. Zaujíma ma, čo sa v podniku, v ktorom som odrobil desiatky rokov, deje,“ poznamenal. Jeho manželke Márii, rovnako bývalej hutníčke z daňových systémov, sa veľmi pozdával poriadok pri valcovniach. „Je tu skutočne čisto, kedysi tu bolo veľa špiny a prachu,“ ocenila súčasnosť. Spokojný bol aj Milan Kolibár. „Do dôchodku som odišiel pred desiatimi rokmi, v železiarňach som odvtedy prvý raz. Som rád, že som si mohol pozrieť svoje bývalé pracovisko – koksovňu.“