Marián Kakalejčík z DZ Oceliareň sa usiluje zachovať slovenské tradície
Keď ho zočíte, máte pocit, že zastal čas. Široký klobúk, vybíjaný opasok, ľanová košeľa i nohavice, na nohách krpce a k tomu všetkému huňa z ovčieho rúna. Slovenský
junák ako sa patrí. Pred dvesto rokmi by ste si povedali - nič výnimočné - v súčasnosti však ide o raritu. Reč je o Mariánovi Kakalejčíkovi, váhárovi z divízneho závodu Oceliareň,
ktorý si nadovšetko ctí tradície a zvyky našich predkov. Takto "historicky" odetý nechodí len po jarmokoch a folklórnych slávnostiach, ale i do práce. V zime i v lete. Je to pre neho životný štýl,
na ktorý nedá dopustiť.
KEĎ PRŠALO, MRHOLILO...
V rodákovi z Helcmanoviec vzbudili záujem o slovenské tradície rodičia. Doma si púšťali ľudové pesničky, ktoré sa nášmu kolegovi zapáčili. Najmä ich texty. Pochopil,
že vychádzajú z reálneho života reálnych ľudí. Začal zbierať informácie o našich predkoch, ako žili a čomu sa venovali. "Postupne sa to nabaľovalo," hovorí a podobne to bolo i s
obliekaním. K začiatku nosenia tradičných odevov sa viaže veselá historka. "Pred šiestimi rokmi som bol na trhoch v Nowom Targu. Zrazu začalo výdatne pršať a dosť sa ochladilo. V tej chvíli
som práve stál pri stánku s krásne vyzdobenými klobúkmi. Jeden som si kúpil namiesto dáždnika. A tak sa to začalo." Netrvalo dlho a pustil sa do pátrania, čo naši predkovia nosievali a
najmä pri akých príležitostiach. Postupne si začal do šatníka dokladať stále viac tradičných odevov, až ho úplne vymenil. So smiechom vraví, že dnes by ste v jeho šatníku našli už iba jeden
klasický oblek zabalený v igelite. Oveľa zaujímavejšie sú ostatné "kúsky", ktoré nosí pri rôznych príležitostiach. "Mám chološne, to sú pracovné nohavice z hrubého ľanového plátna. K nim si
obliekam hrubú pracovnú košeľu. Na bežné domáce nosenie používam nohavice, takzvané "detvianske kraťasy" a v zime nosím ich predĺženú verziu. Sú veľmi praktické. Okrem toho mám vychádzkové šaty,
ktoré sa vyznačujú kvalitnejším ľanom a sú na nich rôzne výšivky." Práve výšivky zohrávajú dôležitú úlohu, obsahujú symboly s rôznym významom. Predovšetkým majú ochraňovať svojho majiteľa.
Na vrchole rebríčka je slávnostný kroj, ktorý M. Kakalejčík nosí len pri výnimočných udalostiach, ako sú jarmoky, fašiangy alebo napríklad i pohreb. Sú precízne zdobené a vyrobené z
najkvalitnejšieho ľanu. K imidžu junáka nepochybne patria aj klobúky, opasky a zápästníky. Tieto doplnky naši predkovia nenosili len na "parádu", mali i ochrannú funkciu. Špeciálnou kapitolou je
huňa z ovčej kože, ktorá sa podľa jeho slov nosí celoročne, nielen v zime, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Keď je mráz hreje a v lete chladí.
ŠTYRI ŽIVLY - OHEŇ, VODA, VZDUCH, ZEM
Marián Kakalejčík sa nielen oblieka ako naši predkovia, ale vyznáva aj rovnaké hodnoty. Verí v štyri živly - oheň, vodu, vzduch a zem. "Je to príroda, ktorá
ovláda celý náš život. Preto s ňou musíme žiť v súlade. Aj ľan vyrastá v zemi, močí sa vo vode a suší sa na slniečku a vzduchu. Naši predkovia boli veľmi múdri, prírode rozumeli a neubližovali
jej." S touto filozofiou nie je sám, obklopuje sa podobne zmýšľajúcimi priateľmi, vrátane svojej partnerky. Skupinka prevažne mladých ľudí, ktorá pochádza z okolia Gelnice, navštevuje iné
kúty Slovenska, aby šírili tradície svojho kraja a spoznávali iné. Chodievajú aj do okolitých krajín, kde sa stretávajú s ľuďmi vyznávajúcimi rovnaký životný štýl. Nájdete ich prevažne na jarmokoch
a folklórnych slávnostiach. Okrem iného vedia hrať aj na tradičné slovenské hudobné nástroje. Patria k nim rôzne píšťalky, koncovky a azda najzaujímavejšou je nepochybne fujara trombita, ktorá
dosahuje dĺžku aj päť metrov. Marián Kakalejčík pracuje s priateľmi na príprave internetovej stránky (www. vedomieputnika.sk), ktorá bude určená pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu Slovákov
a Slovanov. Bude rozdelená na rôzne sekcie venujúce sa tradíciám, folklóru, remeselnej výrobe, zdravej výžive a prírodnému liečiteľstvu. Hotová má byť čoskoro.
V DAVE SA NESTRATÍ
Imidž nášho kolegu je bezpochyby nevšedný a v dave neprehliadnuteľný. Na prekvapené pohľady ľudí je zvyknutý, väčšinou tak reagujú však iba tí, ktorí ho nepoznajú.
"Pre mnohých sa zdá zvláštne, že tak oblečený chodievam i do práce. Ja sa za to však nehanbím. Obliekam sa ako naši slovenskí predkovia." Zvykli si už aj kolegovia a mnohým je to
sympatické. "Je veľmi pekné, že ešte dnes sa nájdu ľudia, ktorí sa snažia zachovať tradície a nežijú moderným konzumným životom," pochvalne sa vyjadril o M. Kakalejčíkovi ďalší
váhár z oceliarne Vladimír Tóth.
Mimochodom, ak niekedy zbadáte nášho oceliara oblečeného do dobových šiat, vedzte, že nejde o vtip. Skrýva sa za tým veľké úsilie o zachovanie tradičných hodnôt našich
slovenských predkov.