Slovenský Červený kríž oceňoval bezpríspevkových darcov krvi - dominovali železiari

Pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi a 50. výročia bezpríspevkového darcovstva krvi, Slovenský Červený kríž, Územný spolok Košice - mesto, usporiadal v pondelok 14. júna 2010 slávnostné stretnutie darcov krvi a dobrovoľníkov. Medzi prítomnými v obradnej sieni Mestskej časti Košice - Staré mesto prevládali najmä železiari, ktorí roky patria medzi najaktívnejších darcov. Aj tentoraz nechýbali medzi ocenenými Medailou prof. MUDr. Jána Kňazovického dvaja naši kolegovia za 100 odberov krvi, dvaja ďalší si prevzali diamantové plakety MUDr. Jana Janského za 80 odberov krvi. Sedemnásti splnili podmienky na udelenie zlatej Janského plakety, ktorá prináleží mužom za 40 odberov a ženám za 30 bezpríspevkových odberov krvi.

Všetkým, ktorí nezištne odovzdávajú kus seba iným ľuďom, sa poďakovala predsedníčka Územného spolku SČK Košice - mesto Iveta Marinová i generálna manažérka U. S. Steel Košice pre motiváciu a vzťahy s odborovými organizáciami Adriana Mihálová. Tlmočila predovšetkým poďakovanie vedenia oceliarskej spoločnosti, ktoré si darcov krvi vysoko váži a je na nich hrdé. "Zaslúžite si uznanie a obdiv nás všetkých," povedala okrem iného, pričom vyslovila želanie, aby darcovia v tejto ušľachtilej činnosti pokračovali a prispievali tak k dobrému menu spoločnosti.

Dlhoročný železiar, mechanik motorových lokomotív v divíznom závode Doprava, Štefan Habina je pravidelným darcom krvi od čias základnej vojenskej prezenčnej služby. "Svoj stý odber som absolvoval pred mesiacom v máji a budem pokračovať, pokiaľ budem môcť. Mám z toho dobrý pocit," povedal čerstvý držiteľ Medaily J. Kňazovického. "Je nás v robote viac takých," poznamenal, akoby obdiv nemal patriť len jemu. "Zoberieme sa piati šiesti a ideme na transfúzku spolu. Nie vždy nám to vyjde spoločne, ale sme už taká zohraná partia."

Viac ako tridsať rokov chodieva pravidelne darovať krv aj Zoltán Kováč. I on si za sto bezpríspevkových odberov prevzal najvyššie ocenenie Slovenského Červeného kríža Medailu J. Kňazovického. "Som rád, že vidím okolo seba mlaď," poznamenal pri pohľade na osadenstvo sály, "i keď si myslím, že pred takými desiatimi až pätnástimi rokmi bolo darcov viac. Niekoľkých mám aj vo svojom bezprostrednom okolí. Dvoch - troch kolegov a teší ma, že som k darcovstvu priviedol aj 26-ročného syna," rozhovoril sa predák kontiliatia č. 2 v divíznom závode Oceliareň. Prezradil i to, čo ho k darcovstvu priviedlo. "Bolo to ešte na gymnáziu. Ťahalo ma to k medicíne a hoci sa mi ju nakoniec nepodarilo študovať a upísal som sa oceli, motív tu bol..." Spomenie si aj na konkrétny zážitok spojený s darcovstvom? "Raz, bolo to v nedeľu, mi zavolal ženský hlas domov, že potrebujú krv súrne na operáciu a aby som prišiel na odber. Najprv som to považoval za kohosi možno nepodarené vtipkovanie, keď mi však pani na druhom konci aparátu oznámila moju krvnú skupinu i Rh faktor, uveril som a okamžite som zareagoval. Mal som z toho potom dobrý pocit."

Dobrý pocit z darcovstva má aj Božena Žihalová z úseku Ľudské zdroje. Od minulého týždňa sa zaradila medzi zlaté darkyne krvi. Ženám zlatú plaketu Jana Janského udeľuje SČK za 30 odberov krvi.

"Prvýkrát som bola darovať krv 14. júna 1991 (takže pre mňa dnes malé výročie), keď si moja bývalá kolegyňa v Rúrovni I na Bočiari zlomila bedrový kĺb. V tom čase bolo krvi veľmi málo, jej operácia bola podmienená darovaním krvi a tak sme sa s kolegom, ktorý krv daroval dlhé roky, vybrali na transfúziológiu spolu. Nepoznala som nemocnicu a tak ma sprevádzal. Keď sme už išli na samotný odber, povedal sestričke, že ak po ňom odpadnem, nemajú volať lekára, ale prvú pomoc mi poskytne on. Sestrička sa na mňa pozrela a povedala - táto slečna neodpadne. A kolega mal po radosti," vtipne glosovala zážitok zo svojho prvého odberu. Čo pre ňu konkrétne darcovstvo znamená?

"V prvom rade je to pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Nikto z nás nemôže povedať - mne sa nič nemôže stať a krv nebudem potrebovať. Táto veta už v nasledujúcej minúte môže prestať platiť. Ak je človek zdravý a neprekonal ochorenia, ktoré znemožňujú darovať krv, mal by o darovaní krvi uvažovať. Mne lekár povedal, že darkyňou môžem byť a aj keď v našej rodine nikto taký nebol, ja som sa odhodlala pomáhať ľuďom aj týmto spôsobom. Keď si uvedomím, že môžem vrátiť niekomu zdravie, je to úžasná vec. Ak mi to zdravie dovolí, krv budem darovať aj naďalej. Neviem, či to bude až po diamantovú plaketu, alebo Kňazovického medailu. Nerobím to kvôli plakete. Vo svojom živote by sme mali robiť dobré skutky. Ak robíme dobro, vráti sa nám v znásobenom množstve. Ak by sme sa toho všetci držali, možno by sa nám na tomto svete lepšie žilo," myslí si Božena Žihalová.