George F. Babcoke, topmanažéri spoločnosti i primátor Richard Raši na Silvestra medzi hutníkmi

Kým sa tisíce Košičanov chystali v piatok 31. decembra na oslavu príchodu nového roka, a to či už v pohode domova, niekde v zasneženej prírode na chatách či chalupách s priateľmi alebo pod mrazivým nebom na Hlavnej ulici tešiac sa na ohňostroj s tisíckami svetlíc, približne trinásť stoviek hutníkov meralo po deviatej hodine večer cestu do práce. Na koksárov, oceliarov, vysokopeciarov, valcovačov, energetikov, dopravárov i ďalších železiarov čakala nočná šichta.

Ako sa už stalo tradíciou, vyprevadiť ju na ňu a zaželať všetkým, vrátane tých, ktorým sa skončila popoludňajšia zmena, v novom roku veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody, osobných i pracovných úspechov prišli topmanažéri spoločnosti. Hádam jednu z posledných príležitostí priameho kontaktu so zamestnancami firmy pred blížiacim sa odchodom do Spojených štátov si nenechal ujsť prezident spoločnosti George F. Babcoke. Spolu s novozvoleným primátorom mesta Košice Richardom Rašim a jeho tímom, viceprezidentmi Miroslavom Kiraľvargom, Martinom Pitorákom a Vladimírom Jackom, riaditeľom pre vonkajšie vzťahy Jánom Bačom, odborovými predákmi Mikulášom Hintošom a Jurajom Vargom vo vestibule hlavnej vrátnice pristavovali mužov i ženy šinúcich sa k turniketom. Srdečný stisk rúk, krátke blahoželanie, symbolická podkovička pre šťastie a kto z davu stíhal i sladký koláčik na zahryznutie.

"Kto by to počítal?" odpovedal na otázku, ktorú silvestrovskú zmenu má pred sebou inak na slovo skúpy pán Jozef z divízneho závodu Koksovňa. Spolu s kolegom čakali opretí o teplý radiátor na autobus, ktorý ich dovezie k batériám. Z vidieka prišli do fabriky trochu skôr než ostatní z mesta. "Veru, ani neviem," doložil zmierlivejšie. "Ak by mi zmena nevyšla, určite by som nový rok privítal doma. Kdeže ísť niekde von. Doma. V teple, pohode, to je ono..." Rovnako zmýšľa i esbeeskár Slavko Murajda, ktorý posledný deň v roku absolvoval na vrátnici 2A "dvanástku". "Určite by som bol doma. Von do mesta ma neťahá. A že nebudem o polnoci doma? Veď nový rok je zajtra celý deň. Bude čas ho osláviť." Prvá silvestrovská zmena v laboratóriu divízneho závodu Oceliareň čakala i na Janu Meczovú. Ešte než nastúpila spolu so svojimi kolegami do autobusu stihla nám zaželať v novom roku všetko dobré. Ona sama si oslavy veľmi neužije. "Robím nočnú aj z 1. na 2. januára," prezradila.

Krátko po dvadsiatej druhej vestibul opäť ožil. Autobusy, jeden za druhým, privážali z rôznych kútov železiarní k vstupnému areálu menšie i väčšie skupinky hutníkov. Každý sa náhlil. Tu na parkoviská k autám, tu k zastávkam električiek či autobusov. "Privítali by sme, keby spoje do Košíc odchádzali z areálu skôr," zaznelo z davu konštatovanie Jozefa Vargu. Aj naňho už doma čakali blízki. "Zídeme sa celá rodina, je nás dokopy hodne. A prídu aj známi. Verím, že je všetko pripravené ako má byť." Ladislav Sekeši, strojník teplárne divízneho závodu Energetika na bujaré oslavy nepomýšľal. "Ale iste, pripijeme si, ale ja osobne len symbolicky. Zajtra idem do nočnej, musím byť fit. Všetko dobré v novom roku!"