V minulom týždni prebehla médiami správa o hlasovaní enviro výboru Európskeho parlamentu o poplatkoch pre importérov ocele do EÚ, čo by bola vlastne pre hutníkov dobrá správa, ak by toto hlasovanie výboru pre životné prostredie zároveň potvrdilo požiadavku oceliarskeho priemyslu udržať bezplatne prideľovanie alokácií emisných kvót energeticky náročnému priemyslu. Oni však toto bezplatné prideľovanie alokácií chcú zrušiť.

Čo to v praxi znamená? Ešte sme poriadne neukotvili jedno opatrenie, ktoré ako tak vyrovnávalo zvýšené náklady, ktoré máme oproti konkurencii mimo EÚ a prichádza ďalšie a ruší to predošlé.

Bez dlhého vysvetľovania technických podrobností, ak by tento návrh výboru pre životné prostredie prešiel, znamenalo by to, že na európskom trhu sa síce vyrovná pozícia únijných a neunijných výrobcov. Ale ak by sme chceli exportovať mimo EÚ tak budeme v značnej nevýhode. Čiže o niečo zrovnoprávnia európsky trh a zároveň pre Európanov znevýhodnia trhy mimo únie. 

Opatrenie CBA alebo takzvaný Carbon Boarder Adjustment má byť doplnkom k bezplatnému prideľovaniu emisných kvót a nie ich nahradením.  Ak EÚ prichádza s ambicióznejšími cieľmi v klimatickej oblasti musí zároveň upevňovať opatrenia na udržanie priemyslu v Európe. Opatrenie CBA bez bezplatných alokácii by spôsobilo presun výroby mimo EÚ.  Popri možnej strate pracovných miest, je nepochopiteľné, prečo niekto očakáva, že v Číne budú produkovať menej emisií CO2 než v európskych firmách.

EÚ v tomto nemôže byť zahľadená do seba a nevnímať okolitý svet, hlavne ak si uvedomíme, že v EÚ produkujeme len 10 % celosvetovej produkcie ocele a tomu zodpovedá aj objem emisií. Veríme, že než dôjde začiatkom marca na hlasovanie v Európskom parlamente, tak bude vnímané aj hospodárske hľadisko. Už pandémia je obrovská skúška pre všetky podniky v EÚ, nezadusme si životaschopné oceliarske firmy polovičatými rozhodnutiami, ktoré nám zablokujú svetové trhy.