Dobrovoľníci v útulku pre zvieratá pri Haniske sa aj v daždi činili jedna radosť
Sobotňajšia obloha neveštila nič dobré. Akoby sa situácia spred roka mala do detailov, teda čo sa týka počasia, zopakovať. Upršané ráno dávalo najavo, že to s dažďom počas dňa myslí vážne. I stalo sa. Trucovať vydržalo až do obedu...V útulku pre opustených havkáčov koordinátorka aktivity Eva Svrčeková spolu so šéfkou Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov Romanou Šerfelovou vyčkávali pred ôsmou ráno prvých dobrovoľníkov. A oči upierali k oblohe. A spolu s nimi nespokojná Zita Hromotová. „V posledných rokoch sa to stáva akosi často. Stále len prší...“ „Na troch zmrznutých je to tak, možno by stačilo posunúť termín dobrovoľníckych dní o jeden či dva týždne,“ zauvažovala Alena Šimková.
Dážď, nedážď, v ten deň čakalo na štyridsiatku dobrovoľníkov z fabriky, útulku i neziskovej organizácie Oáza – nádej na nový život celkom veľa roboty. Pomerne dosť na jedno dopoludnie. Nečudo, že len čo sa všetci v pršiplášťoch rozdelili do skupín, už sa aj na všetkých stanovištiach naplno zarezávalo.
Miroslava Kiraľvargu, viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania, sme spolu s lekárom Tomášom Kollárom zastihli na lúke pri príprave podložia budúceho ohniska. „Už sme postavili v minulých rokoch v tejto oddychovej zóne dve súpravy na sedenie,“ rozhliadol sa naokolo viceprezident, „teraz to bude ohnisko...“ „A bude supermoderné,“ doložil so smiechom vymenujúc niekoľko superlatívov T. Kollár. Hneď vedľa sa pri osadzovaní ďalšieho stola s lavicami činili neodmysliteľní pomocníci, ktorí do útulku prichádzajú nielen počas dobrovoľníckych dní - Róbert Rick z divízneho závodu Radiátory a rúry a Jozef Jaššo z Teplej valcovne, ku ktorým sa tentoraz pridal Stanislav Svat zo Studenej valcovne. A robota im išla skutočne od ruky. O niekoľko metrov ďalej kosil benzínovou kosačkou trávu Martin Tkáč z Ľudských zdrojov a pri ukladaní kopy odpadového dreva sme naďabili na Pavla Polnera, dopravárku Alenu Šimkovú a neskôr i Kristínu Jaššovú. Novým náterom opatrovali drevené konštrukcie altánku Mária Kiraľvargová a Barbara Kollárová, vymaľovania stien v karanténnej miestnosti pre šteniatka sa zasa chopili Zuzana Badidová, Barbara Jankovská, Martina Matilčíková i Katarína Bálintová. Pod plátenným prístreškom chrániacim pred dažďom pracovala obkolesená niekoľkými psíkmi ďalšia skupinka - Marek, Jarmila
i Alenka Gumanoví spolu s Veronikou a Róbertom Pačanskými rezali koberce, ktoré útulku darovala Chránená prevádzka. Budú z nich podložky do kotercov.
Bolo okolo deviatej, keď sa k dobrovoľníkom v útulku pridali prezident spoločnosti U. S. Steel Košice Scott Buckiso a viceprezident pre informačné technológie Richard C. Shank. Ruky k dielu priložili pri budovaní ohniska zo šamotových tehál, kde ich prišiel pozdraviť kňaz Peter Gombita, ktorý vedie Oázu – Nádej pre nový život v Bernátovciach. „Je to pekná akcia,“ konštatoval o niečo neskôr oceňujúc pomoc a nasadenie dobrovoľníkov. Z priestoru pred vstupom do útulku sa rozliehal zvuk motorovej píly. Našli sme tu partiu, v ktorej sme zahliadli generálneho manažéra pre dane Vladimíra Molčáka, Dušana Jankovského z IT i Jána Šimka. „Pripravujeme si z hranolov diely na drevené prístrešky,“ dal nám krátko vedieť jeden z „domácich“ – Maťo, ktorý, ako nezabudla pripomenúť Romana Šerfelová, aj dielka sám navrhol. „Prístrešky, ktoré budú mať lepenkovú strechu, umiestnime vo výbehovej časti útulku. Psíkom poslúžia ako ochrana pred slnkom, najmä v lete,“ doložila. Napokon ich chlapi vyrobili štyri.
Keď sme sa krátko po desiatej, vyberajúc sa za dobrovoľníkmi ďalšej aktivity, s útulkom lúčili, panovala tu srdečná a pracovná atmosféra. A prestalo pršať. Aspoň na chvíľu...
