Ocenili dlhoročného, dnes už bývalého zamestnanca U. S. Steel Košice Františka Reicha

V Mestskej časti Košice- Západ každoročne slávnostne oceňujú obyvateľov, ktorí sa pričinili o hospodársky, ekonomický, kultúrny a športový rozvoj mestskej časti. Medzi ocenenými bol tohto roku aj bývalý zamestnanec železiarní, dnes už dôchodca František Reich, ktorý prevzal Cenu Mestskej časti Košice - Západ za dlhoročnú trénerskú prácu v mládežníckom hokeji. Okrem tejto ceny je držiteľom pamätnej plakety, ktorá mu bola udelená ešte v novembri 2011 na galavečere s hokejovými legendami pri príležitosti osláv 90. výročia ľadového hokeja v Košiciach.

Viac ako štyridsať rokov zaúčal F. Reich deti vo veku od päť rokov do tajov korčuľovania. Okrem toho bol trénerom prípravky na ZŠ Škultétyho v Košiciach, kde učil hrať hokej žiakov prvého až štvrtého ročníka. Za ten čas vychoval množstvo hokejových talentov, akými sú dnes známe hokejové osobnosti Gabriel Spilar, Rastislav Staňa, Marek Svatoš, Ladislav Nagy, Peter a Pavol Zůbekovci a ďalší. "V mojom živote to bolo obdobie, na ktoré sa nedá zabudnúť," rozhovoril sa o svojej záľube a pokračoval: "Trénerská práca s deťmi mi rýchlo prirástla k srdcu, keď som zistil, s akou radosťou sa oddávajú korčuľovaniu. Nuž som sa rozhodol, že začnem chlapcom pomáhať naplniť ich hokejové sny. Bolo to hneď po skončení mojej aktívnej kariéry v roku 1970." Na to, ako on sám s hokejom začínal, spomína: "Ako desaťročného ma raz tréner žiackeho mužstva Lokomotívy Košice pán Kubera postavil do bránky. Na ľade starého zimného štadióna pri sladovni, kde dnes stojí Steel aréna, sme vtedy hrali priateľský zápas. Darilo sa mi a odvtedy sa začala moja dvanásťročná kariéra v "klietke". Po dovŕšení dorasteneckého veku som bol v ligovom tíme železiarov jednu sezónu, v roku 1967, náhradníkom brankára Jiřího Holečka. Počas ďalších dvoch rokov som hrával v českých vojenských kluboch v Mladej Boleslavi a Žatci. Po vojenčine ma ešte na krátky čas zlanárili do béčka bratislavského Slovana a v roku 1969 som sa na jednu sezónu upísal vtedajšej VTJ Dukla Prešov."

V železiarňach odpracoval 42 rokov. Po skončení SOU v Košiciach nastúpil do fabriky 1. septembra 1966 do poruchovej dielne v Studenej valcovni. Neskôr bol brusičom kovov v Oblastných dielňach 3, odkiaľ v roku 2008 odišiel do dôchodku. Po celý čas, až do minulého roku, sa venoval výchove hokejových talentov ako tréner prípravky. Najprv v TJ VSŽ, neskôr v HC Košice. Jeho dlhoročnými spolupracovníkmi na ľade pri mládeži boli ďalší tréneri, niektorí ešte stále aktívni zamestnanci našej firmy, Jozef Franc, Vladimír Marinčin, Richard Miľovčík a Bedřich Brunclík. Čo mu najviac na práci s deťmi imponovalo? "Že som sa pri nich cítil ako otec. A s takou láskou ich bolo treba na ľade viesť. Keď bol niekto veľmi snaživý, vynútil si moje pohladenie, niekto potreboval viac odvahy, postrčiť, povzbudiť, ale boli aj takí, ktorých som musel krotiť i pokarhať. Keď na ľade veľmi šantili a nepočúvali, za trest museli niektoré činnosti viackrát opakovať. Pamätám si na chlapcov, ktorí, keď prišli, stáli na korčuliach po prvý raz. Najprv som ich vzal za ruku, neskôr ma držali už len za palec a keď som ich pustil, že sa potrebujem napiť a utrieť si pot, tak sa pustili sami do pohybu. Z toho som mal obrovskú radosť. Až po mesiaci korčuľovania, keď už vedeli jazdiť dopredu aj dozadu, prišli tréningy s hokejkami. Od prvej chvíle sa už každý z nich vyprofiloval či je hokejový pravák alebo ľavák."

Kvôli zdravotným problémom musel F. Reich vlani s trénerskou činnosťou skončiť. Je však hrdý na to, čo v živote s mladými hokejistami dokázal. Mnohí z nich sú aj jeho zásluhou úspešnými profesionálnymi hráčmi.