Vydarená účasť hutníkov na expedícii Balkán 2006 (3.)

Odchod na Olymp bol zavčasu. Autobus nás vyviezol do výšky 1100 metrov na malú plošinu Prionia. Odtiaľ už pešo na chatu Refuge A-Spilios Aghapitos 2100 m. Olympos bol v roku 1938 vyhlásený za národný park. Výstup na Olymp, mýtický domov bohov, je často cieľom turistických výprav. Iba málokto ho však dosiahne. Výstup aj zostup často plánujú na dva dni. Olymp však nie je iba vrchol. Je to symbol antického Grécka. Výstup pokračuje už nad hranicou lesa. Stúpame ostrou hranou, ktorú vysiela na juh hlavný hrebeň. Zo sedla najprv klesáme strmo dole do kotliny, aby sme skalným lezením dosiahli najchúlostivejšie pasáže pod vrcholom. V Alpách by na takýchto miestach už dávno boli natiahnuté oceľové laná a kramle. Sídlo olympských bohov si však musíme zaslúžiť a tak je záverečná lezecká vložka určená len skúseným borcom. Na vrchole Mytikasu 2917 m nás víta geodetický bod, grécka vlajka a vrcholová kniha. Severne od nás sa ježí samotný Diov trón - vrchol Stefani 2909 m. Prevýšenie od parkoviska až sem je viac než 1800 m a dá sa zdolať za menej ako 4 hodiny. Už poobede sme sa všetci kúpali a oslavovali.

Za naším posledným cieľom sme cestovali asi 150 km. "Vznášajúci sa vo vzduchu" - tak znie voľný preklad Meteora. Kláštory vybudované na neprístupných hrotoch pieskovcových skalných veží sa skutočne akoby vznášali nad Thessalskou plošinou. Meteora to je však aj labyrint skál, veží, ostrých ihiel a stien. Východzím miestom je jednoznačne mestečko Kalambaka. Dlhodobou eróziou vytvorené skalné veže Meteora sú vedľa antických pamiatok najvyhľadávanejším miestom v Grécku. Zvláštne miesto! Ďaleko od všetkého svetského, na vrcholkoch strmých skál sa pustovníci usadili prosiac Boha o odpustenie a darovanie posmrtného raja.

Keďže pre Slovákov je od 1. júla 2006 zrušená vízová povinnosť s Macedónskom, cestu domov sme volili cez túto krajinu. Macedónsko, kedysi súčasť Juhoslávie, dnes samostatný štát, je z väčšej časti hornaté. Jeho poloha, v bezprostrednej blízkosti Albánska a Kosova, a veľmi nepokojná situácia, však spôsobila iba mizivú návštevnosť zahraničných turistov. My si však trúfame a sme radi, lebo prehliadka hlavného mesta Skopje stála za to. Snáď najviac vzrušovala albánsko-turecká časť, kde sme sa medzi mešitami cítili ako v malom Istanbule.

Štrnásťdňový zájazd sa skončil. Najazdili sme autobusom vyše 4000 km. Ciele boli splnené. Na najvyšší vrchol Bulharska vystúpilo všetkých 24 účastníkov. Na najvyšší bod Grécka 18 vytrvalcov. Nikto nebol zranený. Na srbských, bulharských a macedónskych hraniciach vládne ešte hlboký socializmus a byrokracia. Zíde sa vedieť maďarsky, rusky, anglicky. Pohybovali ste sa už niekedy v neznámom teréne podľa mapy v azbuke? A pred hutníkmi klobúk dole - obstáli na výbornú!