Deň narcisov 2013 podporili, ako sa už stalo zvykom, aj košickí oceliari

"A nemáte vydať? Mám len päťdesiatku a nejaké peniaze pri sebe mať musím. Mince som ráno doma vysypal. Dcére. Chcela drobné... Že nie? Zmením v bufete a vrátim sa, však budete niekde tu, však? sľuboval muž, ktorého pred ôsmou ráno pristavili aktivistky Ligy proti rakovine vyzbrojené oranžovou kasičkou, živými narcismi v ruke, škatuľkou plnou umelých i potvrdením o povolení zbierky. Že plané sľuby? Kdeže. Dlhoročný železiar Milan, priezvisko si neželal uverejniť, sa po čase vracal mávajúc zmenenými bankovkami v ruke... Zamračenému, nevrlému, vari na celý svet nahnevanému mužovi v staršom veku, sa ďalšia dvojica dobrovoľníčok pred poliklinikou šačianskej nemocnice vo vstupnom areáli vôbec nepozdávala. Hundrajúci prišiel a hundrajúci aj odišiel.

"Už sme prispeli, v meste, kým sme išli do roboty. Aha," ukázal ďalší železiar na žltý kvietok pripnutý na klope vetrovky. "Dostanem aj živý, ak ešte čosi hodím do škatuľky? Hádam do večera vydrží," odchádzal spokojný s nežným kvietkom.

"Ďakujem, ten kvietok si nechajte pre iných. Som rád, že som mohol prispieť," bez pátosu odmietol žltý symbol muž náhliaci sa do práce... "No ako by to bolo? Vedela som, že sa tu niekde dnes objavíte a zopár eur som si pripravila dopredu," s úsmevom poznamenala normovačka Agnesa Spišáková šmátrajúc v kabelke po peňaženke, z ktorej napokon vytiahla papierovú bankovku.

"Čo by som neprispel? A kvietok dáte? Lebo ak nie, nič nebude," pristavil sa pri ženách humorne naladený murár Marián Tóth, ktorý si prišiel k lekárovi po potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti až z Moldavy nad Bodvou.

"Neschudobniem, ak sa do zbierky zapojím. Stačia dve eurá?" opýtala sa pre istotu dôchodkyňa, bývalá zamestnankyňa košickej oceliarne, Alžbeta Rovňáková sprevádzajúca svoju sestru na lekárske vyšetrenie.

"Nehnevajte sa, ale ja na nič a nikomu nedám ani cent," rázne odmietol aktivistky muž stredného veku v montérkach...

Aj takúto podobu mal vo Vstupnom areáli spoločnosti U. S. Steel Košice piatok 12. apríla 2013, ktorý sa niesol v znamení celoslovenskej zbierky na pomoc ľuďom s onkologickým ochorením Deň narcisov. Žltý kvietok, symbol boja proti rakovine, rozžiaril vetrovky, bundy i kabáty železiarov merajúcich cestu do roboty už na rannú zmenu. Členky klubu Viktória pri košickej pobočke Ligy proti rakovine Julka Tamášová, Katarína Töröková, Mária Karabiňošová i Ľudmila Csergöová boli pripravené na hlavnej bráne ešte za tmy, už pred piatou hodinou. Na bráne pri valcovniach zasa "operovali" zrána Juliana Brezovská a hutníčka, evidentka expedičnej dokumentácie, Libuša Čunderlíková, ku ktorým sa neskôr potom, čo pomáhala vo vstupnom areáli, pridala referentka prepravnej dokumentácie Alžbeta Tiszová. Oslovovať železiarov v tento deň chodia už niekoľko rokov. "Prvýkrát som v železiarňach Deň narcisov absolvovala pred ôsmimi rokmi, v roku 2005. Prišla som sem vtedy s mojou s dcérou a jej štyrmi spolužiačkami. Odvtedy sem prichádzame z klubu Viktória pravidelne," utrúsila neskôr počas krátkej prestávky Mária Karabiňošová, ktorá prostredie hutníckej fabriky pozná veľmi dobre. Kedysi tu pracovala... "Chodím sem teda akoby medzi svojich, aj keď mnoho kolegov už odišlo, stále stretávam známych..."

Medzi ďalšími dobrovoľníčkami kampane v košickej oceliarni opäť nechýbali ani manželky viceprezidentov Beáta Pitoráková a Slávka Jacková s dcérou Dianou, referentka riadenia projektov Katarína Dittelová a Ľubomíra Šoltésová z Vonkajších vzťahov. Ich skúsenosti napovedajú, že ľudia, až na malé výnimky, celonárodnú zbierku neignorujú. Väčšina sa pristavila a prispela do pokladničiek malou či väčšou sumou peňazí. "Viete, nútiť pomáhať sa nedá. Je to vec každého, sme však vďační za každý príspevok. Zdá sa mi, že žičlivejšími sa stávajú, aspoň ja mám takú skúsenosť, skôr mladší ľudia," konštatovala Juliana Brezovská.

A čo železiari? Opäť sme potvrdili, že sme empatickí, ochotní pomôcť, ak treba. Aktivistky Ligy proti rakovine a dobrovoľníčky U. S. Steel Košice vyzbierali v piatok 12. apríla na Deň narcisov medzi košickými oceliarmi veľmi peknú sumu. Opäť o čosi vyššiu než vlani. Presne 4 936,06 eura.

"Výťažok zbierky je úžasný. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľajú na tejto krásnej sume. Dokázali, že aj keď pracujú s tvrdým kovom, ich srdcia sú mäkké a citlivé," odkázala hutníkom ich bývalá kolegyňa Mária Karabiňošová aj v mene košickej pobočky Ligy proti rakovine a klubu Viktória.