Na kus reči s profesorom Tomášom Havlíkom, držiteľom ocenenia Osobnosť vedy a techniky

Patrí medzi uznávané svetové kapacity. Nielen v oblasti hydrometalurgie a lúhovania primárnych a druhotných surovín najmä na báze medi. Je skvelým pedagógom, odborníci ho považujú za priekopníka environmentálneho zmýšľania a spracovania surovín a odpadov ekologickými spôsobmi. Na svojom konte má niekoľko patentov, úžitkových vzorov, zlepšovacích návrhov. Jeho monografia o hydrometalurgii je od svojho vydania v roku 2008 najpredávanejšou monografiou tohto druhu v najznámejšom internetovom kníhkupectve Amazon. Koncom vlaňajška mu minister školstva Slovenskej republiky Eugen Jurzyca udelil za jeho významný vedecký, pedagogický a spoločenský prínos a vynikajúce výsledky v oblasti recyklácie a spracovania odpadov a hydrometalurgie primárnych a sekundárnych surovín ocenenie Osobnosť vedy a techniky. Prof. Ing. Tomáša Havlíka, DrSc., vedúceho Katedry neželezných kovov a spracovania odpadov Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, sme požiadali o rozhovor.

· Stali ste sa osobnosťou vedy a techniky. Aký je to pocit?
Priznávam, nemyslím na to. Na ocenenie ma, popravde, navrhli moji kolegovia... Nie je to po prvýkrát, čo sme dostali také významné ocenenie. V dvetisícsiedmom sme získali Národnú cenu SR v odpadovom hospodárstve - Zlatý mravec, v dvetisícôsmom naša kolegyňa, docentka Andrea Miškufová, bola tak isto ocenená titulom Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Neexistuje žiadne pracovisko na Slovensku, ktoré by získalo takéto ocenenie dvakrát.

· Ako ste sa k hutníctvu vôbec dostali?
Vždy ma fascinovala chémia. Od detstva. Znamenalo to pre mňa, že po skončení základnej školy by som musel ísť z Košíc buď do Svitu alebo Humenného, s čím však neboli uzrozumení moji rodičia. Môj brat, ktorého nezobrali na elektrotechnickú priemyslovku, išiel študovať hutníctvo. Veľmi rýchlo ma presvedčili, že tento odbor je vlastne aplikovaná chémia. Po skončení strednej školy som chvíľu pracoval v železiarňach, na troskovom hospodárstve, potom som sa prihlásil na denné štúdium hutníckej fakulty. Ostal som jej verný doteraz.

· Profilácia katedry, ktorú vediete, prešla v ostatných tridsiatich rokoch podstatným vývojom. Dnes sa okrem hutníctva neželezných kovov venujete aj odpadovému hospodárstvu. Prečo práve tejto oblasti?
Naša fakulta má šesťdesiat rokov a naša katedra až do začiatku deväťdesiatych rokov bola zameraná výlučne na neželezné kovy, ktorých výrobou sa v bývalom Československu zaoberalo vyše šesťdesiat podnikov. Prišla recesia, počet fabrík s prvovýrobou sa dramaticky znížil. Na Slovensku ostali dve, teraz je už len jedna. Nebola a nie je to len slovenská "špecialita". Ide o celosvetový problém. Zásoby neželených kovov vo svete sú oproti ostatným druhom surovín minimálne.
V otvorených náleziskách máme napríklad zinok na 19 rokov, cín na 22 rokov, meď na 38 rokov a tak ďalej. Sú to pritom strategické kovy, bez ktorých si dnes budúcnosť ani nevieme predstaviť. Napríklad taký počítač. Bez cínu? Čím by sme spájali súčiastky? Naša katedra zareagovala na dopyt, ktorý súvisel s faktom, že do popredia v Európe sa čoraz viac dostávala potreba riešenia problémov ochrany životného prostredia a spracovávania odpadov. Viete o tom, že dnes máme na Slovensku 2 600 starých environmentálnych záťaží? Katedra, o štúdium ktorej je zo strany mladých ľudí i zo zahraničia veľký záujem, sa v súčasnosti angažuje v materiálovej recyklácii vybraných zložiek odpadu, prostredníctvom študijného odboru Environmentálne inžinierstvo sa venujeme najmä získavaniu kovov z druhotných surovín. Hutníctvo sme vlastne nikdy neopustili. Máme šikovný tím tvorivých pracovníkov. Mrzí ma však, že výsledky našej práce využívajú hlavne napríklad Gréci, Nóri, Nemci, Taliani, Brazílčania, Fíni. A Slováci len poskromne.

· Máte za sebou celý rad úspešných projektov, najmä v zahraničí, na mnohých vy osobne i vaša katedra pracujete. Ktorý je vám najbližší?
Všetky aktuálne. Desiatky rokov som pracoval v oblasti hydrometalurgie a lúhovania primárnych a druhotných surovín, niekoľko projektov, ktoré som riešil v spolupráci s ďalšími kolegami napríklad vo Fínsku či Indii alebo Poľsku, sa týka práve tejto oblasti. V roku 2003 ma pozvali do nemeckého Aachenu riešiť medzinárodný projekt v oblasti spracovania oceliarenských úletov s obsahom ťažkých kovov. Potom ma v tejto súvislosti oslovili z Brazílie, neskôr z Fínska. Na zaujímavých projektoch pracuje naša katedra.
V Centre spracovania odpadov, ktoré sme zriadili v roku 2003, skúšame v poloprevádzkových podmienkach postupy spracovania odpadov alebo vyvíjame priamo know-how podľa toho, ako si to zákazník želá. Zaoberáme sa napríklad problematikou komunálneho odpadu, v súčasnosti robíme jeho materiálnu analýzu pre Mesto Košice. Druhú veľkú triedu nášho záujmu tvorí priemyselný odpad. V súčasnosti sú v centre našej pozornosti oceliarenské úlety z elektrických oblúkových pecí Železiarní Podbrezová a vo firmách našich partnerov z Fínska a Talianska, a tiež problematika hlinikárskych sterov. V týchto dňoch dávame dokopy projekt v rámci 7. Rámcového programu EÚ, ktorý je zameraný na spracovanie elektronického odpadu. Do jeho riešenia budú zapojení aj Fíni, Angličania a Rakúšania.