Od priemyselnej revolúcie bola výroba železa a ocele závislá na uhlí. V súčasnosti však dochádza k zmenám a tak i oceliarsky priemysel, rovnako ako zvyšok spoločnosti, sa transformuje, aby v budúcnosti poskytoval výrobky a služby, v ktorých dôjde k výraznému zníženiu emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov. S touto transformáciou sa menia i názvy a výrazy spojené s oceľou. Takýmto novým názvom je aj výraz zelená oceľ.
Pre niekoho je to marketingový výraz bez akejkoľvek ďalšej definície. Na druhej strane, niektorí sa domnievajú, že ide o pojem, ktorý vyžaduje certifikáciu pokrývajúcu celú oblasť udržateľnosti. V celosvetovej organizácií združujúcej výrobcov ocele worldsteel sa preto rozhodli zaviesť niekoľko definícií, ktoré objasnia, čo máme na mysli, keď používame tieto nové výrazy.
Na trh sa postupne dostáva oceľ vyrábaná s oveľa nižšou uhlíkovou záťažou ako v minulosti. Táto nízkouhlíková oceľ sa vyrába pomocou technológií a postupov, ktorých výsledkom sú výrazne menšie emisie ako pri konvenčnej výrobe.
V roku 2021 sa väčšina ocele vyrába pomocou redukčných činidiel na báze fosílnych palív; mnoho výrobcov ocele však zaviedlo alebo vyvíja technológie, ktoré významne znižujú emisie v procese výroby ocele.
Oceľ vyrobenú pomocou všetkých týchto technológií možno považovať za nízkouhlíkovú oceľ. Je však pravdepodobné, že to, čo sa v súčasnosti považuje za nízkouhlíkovú oceľ, sa môže do roku 2050 líšiť, keď sa úplne zmení regulácia, spoločenské očakávania a technológie. Worldsteel preferuje a používa pojem nízkouhlíková oceľ, pretože podobne ako „nízkouhlíková elektrina“ je tento výraz intuitívne ľahšie pochopiteľný a jeho význam je jasný. Názov green steel (zelená oceľ) je používaný a interpretovaný mnohými rôznymi stranami, často v kontexte marketingu nových ekologickejších produktov. Používa sa na označenie ocele vyrobenej pomocou prelomovej technológie, ocele vyrobenej zo šrotu, opätovne použitej a repasovanej ocele a konvenčnej ocele s vykompenzovaním emisií vyradením agregátov na uhlík alebo emisných kvót.
Aby bola oceľ skutočne bez uhlíka, musela by sa vyrábať bez akýchkoľvek emisií, CO2. Je to veľmi vysoký cieľ a je ťažké si predstaviť výrobnú technológiu, ktorá by to mohla dosiahnuť už v tomto roku. Ak sa podarí dosiahnuť rovnováhu medzi skleníkovými plynmi, ktoré sa dostávajú do atmosféry pri výrobe ocele a emisiami odvádzanými z atmosféry záchytmi, môže sa výsledná oceľ označovať ako net-zero alebo uhlíkovo neutrálna oceľ.
Budúcnosťou v oceliarstve budú technológie schopné redukovať emisie CO2 nielen v samotnom procese výroby, ale už pri samotnej výrobe energií či redukčného prvku (uhlíka) v procese výroby železa na nulu, s využitím dostupných obnoviteľných zdrojov.
František GREGOR
