Otázku štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu má na stole aj slovenské predsedníctvo

Na jednej strane spoločná pracovná skupina s Európou, na druhej odmietanie akéhokoľvek dumpingu. Na jednej strane reštrukturalizácia domáceho oceliarskeho sektora, na druhej neustále sa zvyšujúci vývoz.
Európska únia si v posledných dňoch vypočula dobré aj zlé správy z Číny. Mesiac december, keď má Čína podľa prístupovej zmluvy k Svetovej obchodnej organizácii dostať štatút trhovej ekonomiky, sa nezadržateľne blíži. Tlak na Európu, ktorá trpí nadmernou čínskou výrobou ocele, sa stupňuje.
Oceliarsky priemysel, vrátane slovenskej fabriky U. S. Steel, chce riešenia.

Téma slovenského predsedníctva

Je to práve slovenské predsedníctvo, ktoré má túto citlivú tému na stole. Spomína ju aj predsednícky program v časti o zahraničnom obchode, hoci len neurčito: „Veľkou výzvou v legislatívnej oblasti bude otázka priznania štatútu trhovej ekonomiky pre Čínsku ľudovú republiku. Nemenej citlivou a zložitou bude ďalšia diskusia o efektívnejšom spoločnom postupe voči neférovým obchodným praktikám.“
Kríza oceliarskeho priemyslu, za ktorou stojí aj lacná čínska nadprodukcia, sa však môže premietnuť už do pondelkového (18. júla) neformálneho zasadnutia ministrov pre konkurencieschopnosť. Pod taktovkou slovenského ministra hospodárstva Petra Žigu sa stretnú v Bratislave.
S čínskym veľvyslancom na Slovensku Lin Linom sa v utorok 12. júla stretol vládny splnomocnenec pre predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok.
„Pre slovenské predsedníctvo je kľúčové dosiahnuť vzájomne akceptovateľnú dohodu medzi EÚ a Čínou na základe návrhu Európskej komisie,“ povedal Korčok podľa tlačovej správy rezortu diplomacie.

Verifikačná a monitorovacia skupina

Komisia sa štatútom trhovej ekonomiky pre Čínu bude zaoberať 20. júla, teda hneď po zasadnutí ministrov v Bratislave. Avizoval to šéf Komisie Jean-Claude Juncker z Pekingu, kde práve na túto tému rokoval s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom.
Európska exekutíva má prijať sériu opatrení, ktoré sa budú vzťahovať na Čínu po decembri. Nedávno to od nej žiadal aj Európsky parlament.
Komisia pokročila aj v rokovaní s Číňanmi. EÚ a Čína sa na tohtotýždňovom pekinskom summite dohodli na založení bilaterálnej „platformy“.
„Verifikačná a monitorovacia skupina“ bude podľa Junckera kontrolovať, či Čína plní svoje sľuby o znižovaní výrobných kapacít.
„Naši čínski priatelia a partneri vedia, že existuje spojenie medzi udelením štatútu trhovej ekonomiky a platformou,“ povedal šéf eurokomisie novinárom. „Aj keď ich môžete oddeliť, všeobecná nálada v Európe je, že by mali byť zvažované spolu.“

Zmení niečo brexit?

Premiér Li očakáva, že EÚ si uctí svoju povinnosť priznať Číne štatút trhového hospodárstva. Obvinenia z dumpingu odmietol s tým, že 90 percent čínskej produkcie ocele sa spotrebúva doma.
Len minulý týždeň pritom Komisia začala nové antidumpingové vyšetrovanie piatich krajín vrátane Číny, informovala agentúra Bloomberg. Komisia bude skúmať, či nie sú oceľové kotúče valcované za tepla predávané v Európe za cenu nižšiu ako náklady.
Nasadenie nechýba Komisii, ale skôr členským štátom. Tie v Rade EÚ už dva a pol roka blokujú antidumpingové opatrenie. Zrušenie pravidla nižšieho cla by umožnilo uvaliť na čínske výrobky vyššie dovozné clo.
Komisia to navrhla ešte v roku 2013.
Kým Francúzsko súhlasí, Veľká Británia je proti zrušeniu pravidla nižšieho cla. Výsledok britského referenda o vystúpení z EÚ z 23. júna to môže zmeniť. Európski ministri obchodu sa však odvtedy ešte nestretli.

Dobrá správa o čínskych výrobcoch…

Európski výrobcovia ocele sa odvtedy dočkali dobrej správy, na ktorú dlho čakali: reštrukturalizácia čínskeho sektora.

Na konci júna dve veľké čínske firmy začali rozhovory o „strategickej reštrukturalizácii“, informoval denník Financial Times. Ide o skupinu Baosteel, ktorá je piatym najväčším výrobcom surovej ocele (2015), a Wuhan Iron Steel, ktorej patrí 11. priečka.
Ak sa zlúčia, stanú sa druhým najväčším výrobcom, hneď po ArcelorMittal.
Firmy prezývané podľa Financial Times „zombie“ trápia aj ďalšie sektory v Číne. Rástli v období ekonomického boomu, centrálna vláda pre nich stavala infraštruktúru. So spomalením rastu dopyt po ich výrobe klesol. Pred reštrukturalizáciou ich však bránia aj miestne vlády, ktoré sa obávajú o zamestnanosť a daňové príjmy. Do reforiem tlačí čínske firmy samotný premiér Li. Koncom júna prisľúbil znížiť výrobné kapacity až o 150 miliónov ton ocele do roku 2020. Dnes sú čínske kapacity na úrovni 1,13 miliardy ton. Oceľou zásobujú polovicu svetovej spotreby.

… a zlá správa o čínskej výrobe

Medzitým však lacný čínsky export rastie. V júni sa podľa agentúry Bloomberg vyšplhal na druhú najvyššiu úroveň. Dosiahol 10,94 miliónov ton, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšenie o 23 percent.
Vyšší mesačný export Čína mala len v septembri – 11,25 miliónov ton.
Za prvých šesť mesiacov roka Čína vyviezla celkovo 57,12 miliónov ton. To je historicky najviac za rovnaké obdobie.
Juncker na summite v Číne kritizoval aj rastúci dovoz do Európy. Citoval čínske údaje, podľa ktorých vzrástol v prvom štvrťroku o 28 percent.
Ceny sa pritom prepadli o 31 percent.