V súťaži SteelUniversity Challenge 2006 mala svojich zástupcov aj USSK

V minulých dňoch sa uskutočnil už druhý ročník súťaže organizovanej IISI (International Iron and Steel Institute) a MATTER, The University of Liverpool pod názvom SteelUniversity Challenge 2006. Zúčastnili sa jej mladé tímy z 22 krajín a piatich svetadielov. Svojich zástupcov medzi súťažiacimi mala aj naša spoločnosť U. S. Steel Košice. Inžinieri Radoslav Lacko, Matej Sobota, Róbert Maliňák a Marcel Nemec, hoci ich pracovnou náplňou je úplne niečo iné ako vyrábať oceľ, sa rozhodli "oprášiť" svoje vedomosti z vysokej školy a získané zručnosti zo zatiaľ krátkej praxe v našej firme a zapojili sa do tejto súťaže. Odvaha z ich strany? Nie, súťaž brali ako výzvu a možnosť naučiť sa niečo nové.

Matej Sobota je koordinátorom špeciálnych činností, zaoberá sa implementáciou strategických projektov a úsporou nákladov v Koksovni. Koksárom je aj Radoslav Lacko, koordinátor najlepších postupov pri výrobe koksu. Dvaja ďalší členovia tímu boli výskumníci. Róbert Maliňák sa špecializuje na výrobu aglomerátu. Na aglomerácii má jeho odbor ekológia vysunuté pracovisko, laboratórne spekacie zariadenie, kde výskumníci skúmajú kvalitu aglomerátu a dopady jeho produkcie na ekológiu. Výskumnej a vývojovej práci sa venuje aj Marcel Nemec. Ani jeden z nich nemá prax vo výrobnom podniku dlhšiu ako tri roky, čo bola vlastne rozhodujúca podmienka pre účasť v súťaži. Cieľom súťaže, ktorá sa vo svete medzi študentmi univerzít a jej nedávnymi absolventmi stretla s veľkým záujmom, bola výroba ocele v elektrickej oblúkovej peci a jej následné spracovanie v sekundárnej metalurgii. Čiže vyrobiť tavbu požadovanej kvality a samozrejme, čo najlacnejšie. Oceľ východu sa stretla s troma aktérmi tejto súťaže, Radoslavom Lackom, Róbertom Maliňákom a Matejom Sobotom.

"Na účasť v súťaži bolo viacero kandidátov. Osobne som sa snažil vytvoriť tím, ktorý by mal aspoň malú šancu nadviazať na úspech kolegov, ktorí súťažili v 1. ročníku tejto súťaže minulého roku. Kontaktoval som svojho kolegu Mateja Sobotu a "zlanáril" som na túto súťaž aj jeho. Zároveň som sa dozvedel, že na výskume je takisto tím, ktorý má záujem zúčastniť sa tejto súťaže. Rozhodli sme sa spojiť, pretože, ako sa vraví, viac hláv, viac rozumu. Nasledovala vzájomná intenzívna komunikácia a tréning deň pred súťažou, ktorá začala presne v stredu 8. novembra o 13.00 hod.," povedal Radoslav Lacko.

Výskumník Róbert Maliňák sa o súťaži dozvedel od kolegov, ktorí sa jej zúčastnili v minulom roku. "V stredu o jednej popoludní sme zasadli za počítače a do desiatej večer sme intenzívne pracovali na fiktívnych, simulovaných tavbách. Vo štvrtok ráno sme pokračovali až do trinástej na obed, kým neskončila súťaž." Pritom prihlásiť sa už priamo do súťaže nebolo vôbec jednoduché. O 13.00 hod. v stredu sa na server začali naraz hlásiť stovky tímov, sieť bola dosť preťažená. Nášmu tímu trvalo skoro hodinu, pokiaľ sa mu to podarilo.

Úlohou Radoslava a Mateja bolo pripraviť oceľ v elektrickej oblúkovej peci (EOP) pretavením vsádzky pozostávajúcej zo železného šrotu rôzneho zloženia. Zároveň bolo treba pridať troskotvorné prísady za účelom zníženia nežiaducich chemických prvkov v oceli, ako napr. fosfor a síra a regulovať výkon elektród tak, aby výsledná tavba, ktorá sa posielala ďalej na spracovanie, mala čo najnižšiu cenu na tonu pri zachovaní parametrov teploty a požadovaného chemického zloženia. "Z poskytnutých informácií nám vyšlo, že optimálne zloženie vsádzky je 90 ton šrotu. Po ohreve a roztavení šrotu sme podľa svojich výpočtov pridávali do tavby troskotvorné prísady. Snažili sme sa to urobiť čo najlepšie, aby kolegovia Róbert a Marcel nemali v sekundárnej metalurgii toľko práce. Hoci sme mali na to málo času, pravidlám sa dalo porozumieť a pochopiť. K dispozícii sme mali aj presný a jasný manuál, takže sa nám pracovalo v pohode," priblížil prvú fázu úlohy Matej Sobota.

V elektrickej oblúkovej peci mal tím vyrobiť novú kvalitu zo starého šrotu. Popritom ešte dávať pozor na výkon pece, aby sa jej nezničili elektródy, pretože mali ohraničenú životnosť. Keďže jedna tavba mala 90 ton, museli prímesy namiešať v takom pomere, aby v prvom rade vyhovovali požadovanému chemickému zloženiu. K dispozícii mali do desať druhov šrotu a čím bol lacnejší, tým obsahoval viac škodlivých prímesí. "Bolo to umenie namiešať tak, aby tavba bola lacná a zároveň aj kvalitná. Čím kvalitnejšiu tavbu nám kolegovia dodali, tým menej práce sme mali pri mimopecnom spracovaní," pochválil Radoslava a Mateja Róbert Maliňák. "Boli veľmi dobrí. Darilo sa im, pretože z 35 tavieb, ktoré urobili, bolo až tridsať úspešných. Znamená to, že mali požadovanú teplotu, chemické zloženie, kvalitu a samozrejme dobrú cenu i čas, za aký tavbu dokázali urobiť."

Po tavbe v elektrickej oblúkovej peci nasledoval odpich ocele do pánve, kde prebiehalo mimopecné spracovanie. "Najprv sme sa spolu s Marcelom museli pozrieť, akú tavbu nám kolegovia dodali. Potom nájsť vhodný spôsob vákuovania na zníženie obsahu vodíka, dusíka i oduhličenia. Keď bolo treba zvýšiť obsah prvkov, museli sme pridať legujúce prísady. Ak sme ich potrebovali zase znížiť, museli sme fúkať kyslík, čím prvky vyhorievali. Podľa kvality dodanej tavby sme sa rozhodovali, ktorý spôsob použijeme," priblížil druhú fázu súťaže Róbert Maliňák.

Účasť v tejto celosvetovej súťaži bola pre tím USSK neoceniteľným zdrojom nových poznatkov a skúseností. "Predovšetkým bola veľmi zaujímavá, obnovili sme si vedomosti získané na vysokej škole, ale tiež prehĺbili vedomosti, ktoré sme sa už naučili v praxi. Bolo celkom zábavné simulovať výrobu ocele. Mohli sme robiť chyby, a poučiť sa z nich, nie tak ako v praxi. Tam sa už chyby nemôžu robiť, lebo sú nákladné. Každý jeden krok, každý jeden interval, ktorý sme počas súťaže urobili, sa o niekoľko sekúnd odzrkadlil na konečnom výsledku, hlavne na cene." komentoval súťaž Matej Sobota.

"Osobne by som ocenil promptnosť tímu, ktorý pripravil a organizoval túto súťaž. Na jeden problém, s ktorým sme sa stretli, nám dokázali dať odpoveď v priebehu pätnástich minút," dodal Radoslav Lacko. "Súťaž mi priniesla novú, pozitívnu skúsenosť, pretože moje momentálne pracovné zaradenie v USSK je dá sa povedať tak trochu od fachu oceliarstva. Posunul som sa zase niekam inam, myslím si, že som urobil dobrý krok vpred."

"Mňa zase zaujalo ako kvalitne a detailne bol program súťaže spracovaný, že počítal zo všetkým, ešte aj s prestojmi, ktoré sa z rôznych dôvodov vo výrobe vyskytujú. Vďaka nemu sa môžete učiť, keď niečo pokazíte, nič sa nestane. Odporučil by som vytvoriť takýto program aj pre prvovýrobu, ktorý by simuloval výrobu surového železa vo vysokých peciach alebo výrobu aglomerátu, či koksu. Bol by to ideálny výukový program pre študentov vysokých škôl na podporu teoretických vedomostí, ktoré majú," konštatoval Róbert Maliňák.

Dodajme, že Košice reprezentovali dva tímy. Ten druhý tvorili študenti piateho ročníka Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Jana Leláková a Martin Zubal, ktorí v lete tohto roku boli v našej firme na platenej stáži. Obidva tímy svojimi výsledkami prispeli k slušnému umiestneniu Slovenska v tejto medzinárodnej súťaži. Slovensko skončilo na ôsmom mieste, o jedno miesto pred ním USA.