Darcovia krvi si zaslúžia naše ocenenie

Aj keď slávnosti odovzdávania plakiet Jana Janského sa vždy nesú v atmosfére ľudskej blízkosti, stretnutia darcov krvi v decembri umocňuje ešte viac čaro blížiacich sa sviatkov. Akosi viac vnímame posolstvo, ktoré nám títo ľudia svojím konaním odovzdávajú. Ich ochota dávať, dávať nezištne, si zaslúži najvyššie uznanie.

Niet hádam ani jedného stretnutia, ktoré poriada Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Košiciach, na ktorom by chýbali železiari. Darcovstvo má v hute hlboké korene a hoci starším sa zdá, že medzi mládežou nemajú dosť nasledovníkov, každý rok prichádzajú na transfuziologické oddelenia stovky prvodarcov z radov mladých ľudí.

Počas tohtoročného 11. ročníka Študentskej kvapky prišlo v našom meste darovať krv po prvý raz v živote tritisíc tristo mladých. V Košiciach ročne urobia zdravotníci šestnásť až sedemnásťtisíc odberov. Ak sme už pri číslach, darcov je trinásťtisíc. V tomto roku niektorú z plakiet doktora Janského, ktorými Slovenský Červený kríž oceňuje mnohonásobných bezpríspevkových darcov krvi, udelili 735 darcom. Pred niekoľkými dňami si najvyššie ocenenia, diamantové a zlaté plakety, prevzali ďalší železiari. Imrich Kertész, Stanislav Bačo a Michal Tirčo za osemdesiat odberov a Marta Vysokaiová za tridsať bezpríspevkových odberov.

"Na darcovstvo som sa dala sama od seba," hovorí Marta Vysokaiová, ktorá pracuje v rúrovni divízneho závodu Hutnícka druhovýroba. "Ak mám byť úprimná, pomáha mi to. Cítim sa lepšie než predtým. A budem v tom pokračovať. Chcem ísť na diamant," usmieva sa. K darcovstvu priviedla už aj dcéru. "Nie je zatiaľ pravidelnou darkyňou, ale asi som ju inšpirovala." Stanislav Bačo z Teplej valcovne začal s darcovstvom v roku 1972. "Ako bolo vtedy zvykom, cez BSP." K darcovstvu priviedol aj dcéru a hrdo vraví, že na jej prvý odber išli spoločne. "Kým ona dávala krv po prvý raz, pre mňa to bol jubilejný, štyridsiaty odber." Odvtedy mu pribudli do kartičky darcu ďalšie štyri desiatky odberov. "Mojím cieľom je dostať sa k číslu stodvadsať. Hádam to do šesťdesiatpäťky stihnem," žartuje.

Na svoje začiatky si dobre spomína aj Imrich Kertész z divízneho závodu Vysoké pece. "Bolo to pred vyše tridsiatimi rokmi. Pravidelným darcom som od roku 1975. Pokiaľ mi zdravie dovolí, budem chodiť na transfúzku. A pravidelne. Často si to dokonca napasujem na rovnaký deň." Pochváli sa i synom, ktorý kráča v jeho šľapajach a blíži sa už k bronzovej plakete. Michal Tirčo si od vlaňajška užíva dôchodok, v darcovstve však pokračuje. "V sedemdesiatych rokoch boli pre darcovstvo vo firme dobré podmienky," vracia sa do minulosti. "Môj prvý odber sa spája s haváriou v Košiciach, už si nespomínam o čo išlo presne. Reagoval som na výzvu zdravotníkov. Odvtedy som pravidelným darcom." Napokon Červený kríž má takpovediac doma. Manželka je predsedkyňou miestneho spolku SČK v Šaci a tak má o "kontrolu" postarané. Rodinné puto s darcami dopĺňa už aj dcéra, ktorá patrí tiež do rodiny darcov krvi.