KONTAKT  |    _eng _sk

V košickom hoteli Hilton sa konalo štvrté tohtoročné stretnutie s dlhoročnými zamestnancami

„Úspechy, ktoré táto firma dosiahla, by nebola možná bez vašej pomoci, odhodlania, inovácií či vysokej pracovnej etiky. Do železiarenskej kroniky ste sa zapísali nezmazateľnými písmenami. Za všetko vám i vašim rodinám ďakujem a do ďalších rokov želám veľa zdravia, šťastia a pracovných úspechov.“ Tieto slová vďaky adresoval kolegom počas slávnostného večera s jubilantmi vo svojom príhovore viceprezident pre výrobu Marcel Novosad. V piatok 27.  novembra si v košickom hoteli Hilton pripomínali pracovné jubileá - 30, 35, 40 a niektorí 45 rokov - dlhoroční zamestnanci z divíznych závodov Doprava, Energetika, Mechanika, Údržba a z útvaru Generálneho manažéra pre spoľahlivosť zariadení. Okrem viceprezidenta pre výrobu sa spolupracovníkom prišli poďakovať aj generálny manažér pre podporu výroby Peter Gazsi, riaditelia príslušných divíznych závodov, ako aj odboroví predáci na čele s predsedom Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikulášom Hintošom. Odborový predák vo svojom príhovore okrem poďakovania tiež pripomenul fakt, že jubileum tohto roku oslavuje aj naša firma. Spoločnosť U. S. Steel Košice je etablovaná na Slovensku už pätnásť rokov.

Po úvodných slovách nasledovalo oceňovanie kolegov. Jubilanti si okrem zaslúženého potlesku odniesli pamätné listy so striebornými a zlatými medailami a tí, ktorí odpracovali 40 a 45 rokov i náramkové hodinky.

Jedným zo sto šesťdesiatich jubilantov bol aj Peter Takáč z divízneho závodu Doprava. Vo firme odpracoval 35 rokov. „Začínal som ako posunovač. Či to bola ťažká práca? Robil som dvanástky, zvykol som si,“ skromne odvetil. Prácu posunovača vykonával tridsať  rokov. Pred piatimi rokmi začal robiť vozmajstra. „To máte na starosti vagóny, ktoré k nám prichádzajú na nakládku. Skontrolujete ich stav, ak nájdete nedostatky, musia ísť na opravu do depa,“ vysvetlil, no najviac prekvapil poznámkou, že už nie je dopravárom. „Pred týždňom som nastúpil na energetiku, robím tam strojníka. Mám nejaké zdravotné problémy, tak som musel zmeniť miesto,“ podelil sa s čerstvou novinkou.

Moderátor večera sa poriadne zapotil pri vyslovení mena Nguyen Dinhkhoat. Už z počutia bolo jasné, že tento mechanik nemá tunajší pôvod. „Pochádzam z Vietnamu a na Slovensko som prišiel v rámci programu RVHP. Po skončení učilišťa v Šaci ma zobrali na mechaniku. Začiatky boli ťažké, ešte som dobre nevedel po slovensky. Teraz je to už iné,“ odpovedal s úsmevom a peknou slovenčinou „tridsaťročný“ jubilant. Z Vietnamu pochádza aj jeho manželka, s ktorou sa však zoznámil už v Košiciach. Do rodnej krajiny chodia kvôli vzdialenosti len sporadicky, naposledy cestovali do Ázie pred dvomi rokmi. Obaja sa však zhodli, že ju navštívia čoskoro opäť.

K služobne najstarším na stretnutí patril Mikuláš Sokoli z divízneho závodu Energetika. Pochváliť sa môže štyridsiatimi piatimi  rokmi  prežitými vo firme. „Na starosti mám všetko napravo od nášho mosta.“ Takto vtipne opísal pole svojho pôsobenia a vysvetlil, že zodpovedá za bezproblémové dodávky elektrického prúdu pre prevádzky prvovýroby. V živej pamäti má ešte výstavbu železiarní. „Keď sa budovala „cépéerka a  vysoká pec trojka, ťahal som tam rozvodné káble. Boli to pekné časy, rád na nich spomínam. Do roboty som chodil s radosťou, pracovalo sa s oduševnením a myslím si, že ľudia boli k sebe milší. Viac si vážili prácu druhých. Teraz je to iné. Nikdy som však neľutoval, že tu pracujem,“ hrdo vyhlásil dlhoročný energetik, ktorý má už nárok na dôchodok, pre svoje skúsenosti je však stále pre svoj závod nenahraditeľný.

Ženskú časť jubilantov z divízneho závodu Údržba, ktorí odpracovali v železiarňach 40 rokov, reprezentovali Miluše Petrušková Anna Rusňáková. Obe absolventky učilišťa v Šaci nastúpili do huty v roku 1975. „Ja som išla do dielní elektroúdržby. V rovnakej hale robím už štyridsať rokov. Navíjam cievky v elektromotoroch. Pre ženy je to dosť ťažká robota, ale nesťažujem sa. Do dôchodku to mám za pár, odchádzam v januári budúceho roka,“ nechala sa počuť prvá menovaná. Rodáčka z Bruntálu na Morave o plánoch na dôchodku prezradila, že sa bude venovať vnúčatám a prácam v záhradke a okolo domčeka. Na zaslúžený oddych však ešte nepomýšľa jej spolužiačka A. Rusňáková. Vtipne o sebe poznamenala, že v budove ústredných mechanických dielní je už takým inventárom. Má však špecifické zameranie. „Pracujem s termočlánkami. Prichádzam do kontaktu s platinou, takže v tej budove platia zvýšené bezpečnostné opatrenia,“ vysvetlila. Na otázku, čo sa za tie roky vo firme zmenilo, po chvíľke zamyslenia odpovedala. „Asi medziľudské vzťahy. Už to nie je, čo bývalo. Ja som však na kolektív mala šťastie vždy,“ dodala.

Poďakovanie sa na záver dostalo aj Petrovi Seligovi  a Jaroslavovi Piňkovi,  ktorí si 11. septembra 2015 prevzali v Banskej Štiavnici pri príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov ocenenie za vernosť, obetavosť, vynikajúcu prácu a kvalitné plnenie pracovných úloh.

O zábavu sa v piatok tradične postarala skupina Drišľak a hudobné zoskupenie Atlantic. Dobrá nálada tohtoročným posledným jubilantom vydržala opäť až do skorých ranných hodín.

Empty

ODPORÚČAME

28.10.2022
Korporácia United States Steel zverejnila výsledky za 3. štvrťrok 2022
28.10.2022
Energie pre U. S. Steel Košice
04.10.2022
Ako sa darilo našim kolegom?