Ukončili ďalší z projektov grantového programu USSK a Karpatskej nadácie Spoločne pre región

Niekedy stačí dobrý nápad, chuť urobiť niečo pre komunitu. Ak nimi dokážeme nadchnúť iných, máme vyhrané. I na tomto základe stál vlaňajší grantový program spoločnosti U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie Spoločne pre región. Vznikol aj ako šanca pre košických oceliarov, ktorí sa aktívne zapájajú do života v regióne, chcú, aby sa všetkým v ňom žilo lepšie, krajšie a sú schopní a ochotní spolu s rôznymi organizáciami na tom pracovať. Projekty, ktoré grant v máji tohto roku získali, postupne uvádzajú do života.

"Istý čas, bolo to pred rokmi, sme žili v Kanade. Syn navštevoval základnú školu a práve tam som sa po prvýkrát stretla s lezeckou stenou. Deti ju mali k dispozícii na veľmi dobre vybavenom ihrisku, ktoré je, mimochodom, súčasťou každej tamojšej školy. Hojne ho využívajú nielen na hodinách telesnej výchovy, ale, čo ma milo prekvapilo, aj po skončení vyučovania, vo voľnom čase i počas prázdnin. V podstate má naň prístup široká verejnosť," nechala sa počuť Edita Popíková z prekladateľského centra U. S. Steel Košice. "Deti sú pod dozorom dospelých, ktorí sa im venujú dobrovoľne..." Aj preto považovala myšlienku zriadenia podobnej lezeckej steny doma, na Slovensku, za super nápad.

"V okolí Vrbova nie je pre mladých veľa príležitostí na zmysluplné využívanie voľného času. Športovanie je jednou z možností," konštatuje naznačujúc, prečo bola zainteresovaná do podania žiadosti o grant na výstavbu lezeckej steny v podtatranskom kraji v rámci programu Spoločne pre región. Pripojila sa tak k zámeru Slovenského skautingu v Nižných Ružbachoch i ďalších partnerských organizácií z Vrbova. "Som presvedčená, že spojením síl, zapojením viacerých inštitúcií, samospráv, neziskových organizácií, združení sa dá dosiahnuť veľmi veľa. Myslím si dokonca, že je to jediná cesta, ako urobiť dobrú vec, pretože niekto sám by ju len ťažko finančne utiahol," dodáva. Novej lezeckej stene vo Vrbovom, ktorá začala slúžiť 15. septembra 2008, sa veľmi teší. A ako celý nápad vznikol?

"Pre niekoho je skauting, ktorý má vyše storočnú históriu, výchovná metóda, pre iného životný štýl. Ale predovšetkým spôsob, ako hodnotným zážitkom zlepšovať svoju osobnú kvalitu," mieni vodca zboru a farár vo Vrbove Andrej Legutký. "Aj náš 66. skautský zbor, ktorý má len desať rokov, chce rozvíjať formovanie osobnosti zážitkom. A tak okrem táborov, splavov riek, či výstupov na vrchy sme vždy chceli mať niečo, čo by umožňovalo prežívať dobrodružstvo, ale zároveň by bolo k dispozícii bez komplikovaných presunov..." Andrej Legutký už jednu lezeckú stenu postavil. Vo Važci... A keď projekt jej vybudovania dostal v rámci programu Spoločne pre región zelenú, nič nebránilo tomu, aby 17. júna začala netypická stavba nadobúdať konkrétnu podobu. Podľa makety v mierke 1:20, samozrejmosťou bol posudok statika. Len štyri oceľové papuče v masívnom betónovom základe nesú drevenú konštrukciu z hranolov a špeciálnej vode odolnej preglejky. Práca bola dobrovoľná. "Zapájali sa do nej aj budúci lezci, chlapci a dievčatá z oddielov nášho zboru. Po prestávke, boli sme na letnom tábore, ktorý je vyvrcholením skautského roka, sme vežu dokončili 23. augusta 2008. Ostalo len upevnenie úchytiek a stupov, po ktorých sa zdoláva päť plôch so šírkou dvoch až piatich metrov a výškou osem a pol metra." Takzvané lezecké cesty, ozrejmuje A. Legutký, majú rôzne stupne obťažnosti. Unikátny tvar veže umožňuje liezť súčasne siedmym lezcom bez vzájomného rušenia sa. "Na vrchole je vyhliadková plošina s peknou panorámou Vrbova a okolitých obcí, vrátane Vysokých Tatier. Odmena pre najšikovnejších lezcov."

Prvej zaťažkávacej skúške lezeckú stenu podrobili počas otvorenia skautského roka 6. septembra. Zdolávalo ju, v rámci súťaže, vyše 120 lezcov a lezkýň. "Verím, že mnohým umožní pekný zážitok z prekonávania seba i gravitácie a že ju budú obchádzať zranenia a že dovolí rozvinúť talent mnohým chlapcom a dievčatám aj z okolia mesta Kežmarok. Je totiž jedinou exteriérovou voľne prístupnou lezeckou vežou v podtatranskom regióne," doložil A. Legutký a v mene skautov 66. skautského zboru Eduarda Korponaya poďakoval všetkým, ktorí výstavbu tohto diela podporili finančne i dobrovoľníckou prácou.