V Bočiari je starostkou už tretie volebné obdobie Elena Szabóová

V minuloročných komunálnych voľbách sa usilovali o priazeň voličov. A uspeli. Niektorí zasadli do kresiel starostov po prvý raz, iní dôveru občanov obhájili opäť. Po druhý i tretí raz. Aj keď sú rozdielni a každý z nich má pod palcom obec s inými problémami, predsa len majú niečo spoločné. Okrem chuti popasovať sa s ťažkosťami aj to, že ich profesionálna kariéra je spojená s košickou oceliarňou. Z čoho pramenilo ich rozhodnutie postaviť sa na čelo mestskej časti či obce? Prečo sa rozhodli pôsobiť v miestnych či obecných samosprávach a zlepšovať chod vecí verejných? Postupne ich navštevujeme, aby sme sa dozvedeli viac. Aj o zámeroch a plánoch v nastávajúcom štvorročnom funkčnom období.

Bočiar má len 223 obyvateľov, no rozvinutú infraštruktúru i dobrú občiansku vybavenosť. A nebyť tridsaťročnej stavebnej uzávery, ktorá z maličkej obce, od košickej oceliarne len čo by kameňom dohodil, "vyhnala" mladých, kto vie, ako by vyzerala dnes. Už deviaty rok stojí na jej čele žena. Špecialistka pre inšpekčnú činnosť útvaru Riaditeľa pre pracovnú zdravotnú službu. Hutníčka s viac než tridsiatimi rokmi praxe. Elena Szabóová. Vraví, že život v Bočiari, nedobrovoľne zbaveného vyše dvesto hektárového vlastného katastra ešte v roku 1979, nie je jednoduchý. "Rozvoj každej obce, každého mestečka dnes závisí predovšetkým od toho, aké množstvo finančných prostriedkov majú k dispozícii. Žiaľ, náš rozpočet sa podobá rozpočtu lepšie situovanej rodiny a nie obce, ktorá by sa chcela rozvíjať a zveľaďovať. Našťastie, v Bočiari nikdy nežili len ľudia, ktorí by čakali so založenými rukami na to, čo sa bude diať. Ak chceme žiť lepšie, zdravšie a pokojnejšie, musíme si veľakrát pomôcť sami. Bočiarčania nezaháľali a takmer všetky zariadenia, ktoré v obci máme, si vybudovali a postavili svojpomocne," vraví starostka. "Dnes, keď je stavebná uzávera v obci zrušená a mladí sa môžu do nej vrátiť, máme šancu, že sa tu život nezastaví, ale naopak, pobeží ďalej."

Svoj profesionálny život spojila Elena Szabóová s vtedajšími Východoslovenskými železiarňami 1. júla 1980. "Začínala som síce na útvare vedenia spoločnosti, ale naše pracovisko bolo v Koksovni. Po ôsmich mesiacoch som prišla na odbor Bezpečnosť a hygiena práce a tejto oblasti som zostala verná celých tridsať rokov. Dnes je z hygieny Pracovná zdravotná služba... a bezpečnosť a hygiena sú už vo mne veľmi hlboko zakorenené."

Nezávislou starostkou obce Bočiar je síce tretie volebné obdobie, ale prácu vo fabrike nikdy neprerušila. Vraví, že "starostovanie" popri zamestnaní nie je jednoduché. Svoju prácu v samospráve berie skôr ako poslanie. "Starostom je človek dvadsaťštyri hodín denne. Aj v takej malej dedinke, ako je tá naša. Je to o to ťažšie, že nemôžete s ňou žiť, byť v nej po celý čas. I kontakty s ostatnými obcami regiónu sú značne obmedzené," konštatuje. Nikdy však neoľutovala, dodáva, že sa na túto ťažkú cestu dala. A že je to ťažká cesta dokáže posúdiť len ten, kto ju skúsil.

"Naša maličká obec, bez katastra, podnikateľských subjektov a adekvátneho rozpočtu si starostu na plný úväzok nemôže dovoliť. Je veľmi dôležité, aby mal človek cieľ a jasnú predstavu, čo chce a hlavne, čo môže v rámci obmedzených možností, ktoré má, urobiť. Nikto by však sám nedokázal urobiť veľa bez podpory a pomoci ľudí ochotných pomôcť. Som veľmi rada, že v Bočiari takí sú. Finančných prostriedkov na realizáciu projektov je veľmi málo, ale aj napriek tomu si myslím, že za tých deväť rokov, čo som starostkou, sme urobili kus roboty, za ktorú sa nemusíme hanbiť." Verejné osvetlenie tu majú kompletne rekonštruované, upravili a vymaľovali priestory kultúrneho domu a obecného úradu, vymenili v nich staré okná za plastové a osadili nové strešné žľaby a zvody, postarali sa o zapísanie symbolov obce do Heraldického registra SR, nanovo vybudovali viacúčelové ihrisko i novú autobusovú čakáreň, ktorú umiestnili do bezpečnejšej vzdialenosti od cesty, aby prechádzajúce kamióny neohrozovali chodcov. Zrealizovali aj projekt komplexného vykurovania priestorov kultúrneho domu a obecného úradu, pri ktorom použili nové špičkové radiátory od spoločnosti U. S. Steel Košice. V obci sa podarilo zaviesť internet, separovaný zber a realizovali prvú etapu projektu Park pre zdravie a pohodu, ktorého cieľom je vytvoriť v dedine zelený areál.

"Ak sa nám podarí zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, "pôjdeme" do druhej etapy výmeny okien sály kultúrneho domu a sklobetónu na schodišti. Vymeniť v ňom chceme aj zariadenie. Čaká nás úprava vonkajšej fasády obecného úradu a kultúrneho domu a realizácia druhej etapy projektu Park pre zdravie a pohodu. Tak ako inde, aj my dennodenne riešime problémy a snažíme sa, aby aj napriek finančným ťažkostiam bola naša obec stále krajšia a život v nej pekný a prijateľný. Prežili sme aj veľmi ťažké obdobia, svetová hospodárska kríza sa podpísala i v našej obci. Napriek všetkým problémom a trápeniam, ktoré máme, chceme v zveľaďovaní obce pokračovať. Ďakujem všetkým, ktorí mi v tom pomáhajú, pretože je to takmer vždy na úkor vlastnej rodiny a voľného času," načrtla starostka časť plánov do budúcnosti.