Plechy z U. S. Steel Košice ako súčasť diela nemeckej umelkyne Susken Rosenthal

Tvorbu nemeckej umelkyne, kurátorky a umeleckej riaditeľky Susken Rosenthal obdivujú v mnohých krajinách Európy, ale aj v Spojených štátoch. Pracuje hlavne s priestorom, architektúrou a krajinou. V polovici júna tohto roku sa v rámci medzinárodného rezidenčného pobytu K.A.I.R. presťahovala na tri mesiace do Košíc a výsledok jej práce - priestorovú inštaláciu, pri ktorej figurujú plechy z U. S. Steel Košice, môžeme obdivovať v týchto dňoch. Kto to nestihol minulý týždeň v centre mesta, má ešte jednu a zároveň poslednú príležitosť - zájsť zajtra, 31. augusta, k budove mestského magistrátu, kde sa o sedemnástej hodine začína takzvaná finisáž. Stanete sa aktívnou súčasťou autorkinho diela, ktorá nám dovolila nazrieť do zákulisia jeho prípravy.

"Keď som prišla do Košíc, prekvapil ma vizuálny aj sociálny kontrast mesta. Nachádza sa tu historické centrum, sídliská s panelákmi, blší trh, moderné nákupné centrá, sakrálne objekty, vyrába sa tu oceľ. Chcela som s touto témou ďalej pracovať. Obe oblasti vnímam ako prerušované, nesúvislé paralelné svety, ktoré by ale paradoxne bez seba nemohli existovať. Preto som sa rozhodla prepojiť ich na princípe fungovania zrkadla," voviedla nás do projektu, ktorý nazvala Mirage, čo by sme voľne mohli preložiť ako ilúzia, prelud, fatamorgána, či zrkadlenie, Susken Rosenthal. Toto zrkadlenie sprostredkujú práve naše plechy, ktoré si autorka vybrala na svoju priestorovú inštaláciu počas exkurzie vo firme. "Bola to náhoda. Nevedela som, že oceliarska spoločnosť vyrába aj takýto materiál, keď som však plechy uvidela, napadlo mi, že by sa na môj projekt hodili najlepšie."

Slovo dalo slovo a približne 120 kilogramov odpadových pocínovaných plechov putovalo za pomoci vedúceho prevádzky Deliacich liniek a zlievarne anód Jozefa Daraša a jeho kolegov z divízneho závodu Zušľachťovne a obalová vetva do ateliéru Susken Rosenthal, kde dielo vznikalo.

"Projekt má dve úrovne," vysvetlila autorka. "Plechy zohrávajú hlavnú úlohu pri prvej, takzvanej spodnej úrovni. Sú jednoduchou kulisou. Ľudia budú môcť po kovových poliach prechádzať a na povrchu sa bude zrkadliť odraz ich samých, ale aj odraz okolia. Druhú úroveň, vrchný odraz, sprostredkuje video inštalácia, ktorá prenesie simultánny obraz z inej lokality mesta. Obe úrovne sú tak vzájomne prepojené."

Kto sa minulý piatok pohyboval pri Urbanovej veži, mohol prostredníctvom inštalácie sledovať dianie pri Poliklinike - medicínskom centre na Brigádnickej ulici a naopak. Dodajme ešte, že na príprave videa sa podieľala študentka Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach Michaela Bottková.

"My sme s umelcami doteraz nespolupracovali, občas pripravujeme vzorky na výstavy, prípadne pre študentov na dielenské práce, ak bude príležitosť, radi si prácu pani Rosenthal pozrieme," odpovedal na otázku, či sa aj valcovači stanú aktívnou súčasťou projektu, Jozef Daraš.

A čo môže umelca viac tešiť, než záujem verejnosti. "Vyštudovala som maľbu, po páde Berlínskeho múru sme sa presťahovali na vidiek. Tam galérie neboli, tak som začala robiť projekty vo verejnom priestore," vtipne komentovala svoju cestu k akčnému umeniu sympatická Susken. "Pochopila som, že treba vytvárať diela, ktoré sú zapojené do verejného života a nie sú zatvorené v galériách. Ľudia sa tak stanú ich súčasťou a donúti ich to premýšľať." Tak ako ju život ľudí v našom regióne. "História krajín v Európe ma vždy interesovala. Narodila som sa v Stuttgarte, rodina však pochádza z Transylvánie, život ľudí za železnou oponou ma vždy zaujímal. Na rezidenčný pobyt v Košiciach ma upozornili priatelia, prihlásila som sa a teší ma, že som spomedzi mnohých uchádzačov dostala šancu. Bolo to pre mňa veľmi podnetné," uviedla Susken Rosenthal pár dní predtým, než sa v polovici septembra s naším mestom rozlúči.