Vyberáme z odpovedí Michala Pintéra, riaditeľa pre vzťahy s vládou SR a EÚ na anketu Euractivu
Ako koronakríza ovplyvnila schopnosť priemyselných podnikov dekarbonizovať svoju výrobu?
V prvom rade treba povedať, že dekarbonizácia je veľká výzva. Vedeli sme o tom už dlho pred koronakrízou. Vyžiada si obrovské náklady pre všetky zapojené strany a ak bude Európa dekarbonizovať osamotene, dostane sa do nákladovej nevýhody v porovnaní s tretími krajinami. Hracie pole nebude pre európske podniky vyrovnané, naši konkurenti jednoducho nebudú zdieľať rovnaké náklady. Koronavírus túto výzvu ešte umocnil. Takmer každý sektor čelí problémom a v dôsledku rozdielneho epidemického vývoja môže dôjsť k zväčšeniu rozdielov, keďže niektoré krajiny sa už z pandémie otriasli a vedia sa naštartovať, ale my ju tu stále máme a navyše – čaká nás dekarbonizácia.
Zároveň však dekarbonizáciu možno brať aj ako príležitosť. Ak v Európe v jej dôsledku vybudujeme prvý verejný trh so zelenou oceľou alebo inými výrobkami, bude to naša výhoda. Pozitívne je, že Európska komisia sa v dôsledku koronakrízy rozhodla situáciu riešiť aj novými formami a pomocou nových finančných mechanizmov. Teraz je nevyhnutné, aby sa tak nové prostriedky, ako aj štandardné mechanizmy, použili na správny účel a investície. Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo EÚ do značnej miery priamo závisí od schopnosti priemyslu dekarbonizovať, pritom ale musí zostať konkurencieschopný, tak lokálne, ako aj na globálnej úrovni. Ak teda chceme zelenú Európu, musíme pilierom našej ekonomiky aj pracovných miest pomôcť v transformácii a podporiť ich. Európa splní svoje ciele len ak správne a vyvážene nastavíme trojuholník klimatických ambícií, konkurencieschopnosti a zabezpečenia udržateľných zelených zdrojov energie.
Na Slovensku je energetika zodpovedná za 51 percent všetkých emisií. Kde by podľa vás mohol v tomto kontexte najviac pomôcť balík financií, ktorý sem prichádza z európskeho fondu obnovy?
Energetiku musíme dekarbonizovať. Prioritou je samozrejme zbaviť sa uhlia. Zároveň si ale nemyslím, že je reálne a rozumné „vyškrtnúť“ všetky fosílne palivá naraz, pretože energiu musíme z niečoho vyrábať. Osobne prikladám veľkú dôležitosť jadru. Dekarbonizácia priemyslu navyše povedie k výrazne vyššiemu dopytu po energiách, lebo mnohé technologické procesy, napríklad u nás v oceliarstve, bude nutné za účelom zníženia ich emisnej náročnosti výrazne elektrifikovať. Za nás môžeme hovoriť o čiastočnej náhrade kyslíkových pecí elektrickými oblúkovými pecami. Dve tretiny našich emisií totiž pochádzajú z metalurgického procesu. Ak ho budeme elektrifikovať, znížime emisie. Kyslíkové pece, ktoré pracujú na uhlíkovej báze, však zatiaľ tiež nemôžeme úplne zavrhnúť. Dopyt po oceli, ktorá je základom mnohých bezuhlíkových riešení a technológii, bude naďalej rásť a preto až kým technologický proces na báze uhlíka úplne nenahradí vodík, čo je stále hudba budúcnosti, bude nutné oceľ stále vyrábať aj týmto „klasickým“ spôsobom. Aj keď je oceľ dokonale recyklovateľným materiálom, jej návrat do obehového hospodárstva trvá roky.
Zdroj: Euractiv.sk
