Európska zelená dohoda spustí tento rok vlnu reforiem, ktoré zásadne ovplyvnia slovenský priemysel
• KĽÚČOVÉ MÍĽNIKY PRE PRIEMYSELNÝ SEKTOR
Nový cieľ zníženia emisií do roku 2030 o 55 percent významne ovplyvní hospodárstvo európskych krajín. Táto skutočnosť sa nevyhnutne prejaví vo väčšine sektorových politík a cieľov vrátane Priemyselnej stratégie EÚ.
Ďalšou témou, o ktorej sa bude v tomto roku diskutovať, bude stanovenie ceny „uhlíka“. Očakáva sa reforma systému obchodovania s emisiami EÚ ETS, vrátane možného rozšírenia o oblasť budov a dopravy. Členské štáty EÚ by sa mali dohodnúť na tom, ako bude vyzerať architektúra uhlíkovej dane na európskych hraniciach a na tom, ako túto daň integrujú do obchodných a klimatických politík.
Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú ďalšími výzvami, s ktorými má pomôcť Plán obnovy EÚ. Pre Slovensko má elektrifikácia a digitalizácia prenosových sietí významnú úlohu aj v súvislosti s dekarbonizáciou priemyslu. V sektoroch, kde nebude možná jednoduchá elektrifikácia, majú pomôcť technológie na báze vodíka. Pre náš priemysel je zaujímavý Modernizačný fond, z ktorého môžeme financovať opatrenia na znižovanie emisií aj v priemysle (bližšie o Modernizačnom fonde v budúcom čísle).
Návrh aktualizovanej novej priemyselnej stratégie by mal byť hotový v druhom štvrťroku 2021. Zohľadní už aj vplyv pandémie na priemysel a nové finančné možnosti v rámci Plánu obnovy EÚ. Priority priemyselnej stratégie ostávajú: zlepšenie globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečenie rovnakých podmienok doma i vo svete, dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a formovanie digitálnej budúcnosti Európy.
Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU-ETS) sa bude i naďalej považovať za základ politiky Európskej únie v boji proti zmene klímy. Výrazné zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 bude mať vplyv aj na aktuálnu reformu európskeho systému obchodovania s emisiami. Komisia chce pre rok 2021 prehodnotiť systém udeľovania voľných emisných kvót priemyselných podnikov. Nasledujúcich desať rokov bude síce s voľnými kvótami rátať, ale postupne plánuje ich množstvo znižovať. Napriek tomu, že Európska komisia avizovala postupné rušenie voľných kvót najmä v súvislosti s plánovaným zavedením uhlíkového cla na hraniciach EÚ, nakoniec sa úplne rušiť nebudú.
Ďalšou reformou, ktorá v roku 2021 významne ovplyvní priemysel v Európe aj na Slovensku, je zavedenie nového mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon border adjustment mechanism – CBAM). Tento mechanizmus má zabrániť presídľovaniu priemyselnej výroby do krajín mimo Európskej únie a podporiť zamestnanosť a konkurencieschopnosť vnútorného trhu. Podľa výpočtov Komisie by uhlíková daň na hraniciach EÚ mala ročne priniesť 5 až 14 miliárd eur. Tento mechanizmus má začať fungovať v roku 2023. Uhlíkové clo má byť zároveň jedným zo zdrojov financovania pôžičiek v rámci Fondu obnovy.
Možnému dopadu zavedenia uhlíkového cla pre Slovensko sa venovala analýza Inštitútu pre environmentálnu politiku. U nás tvorí priemysel takmer 28 percent HDP, preto takéto riešenie bude mať významné dopady na ekonomiku. Výsledkom zavedenia uhlíkového cla na oceľ, cement a hliník by mohlo Slovensko zvýšiť produkciu v týchto sektoroch, pri oceli to môže byť až o 10 percent. Predpokladá sa, že objem dovozu z krajín mimo Európskej únie bude nižší a preto domáce firmy v týchto sektoroch tak budú môcť uspokojovať vyšší dopyt.
• PLÁN OBNOVY A ODOLNOSTI
Plán obnovy EÚ je kombináciou grantov a pôžičiek, ktoré majú pomôcť členským štátom pri opätovnom naštartovaní ekonomiky. Členské štáty majú prostredníctvom neho prepojiť potrebné reformy a investície, ktoré by im pomohli nastúpiť cestu k zelenej ekonomike. Slovensko by z neho mohlo čerpať 5,8 miliardy eur v grantoch a 6,8 miliardy eur v pôžičkách. Ide najmä o podporu v oblasti energetiky a podporu integrácie energetických sietí a rozvoja vodíkových technológií.
Dekarbonizácia priemyslu povedie k výrazne vyššiemu dopytu po energiách. Viaceré technologické procesy bude nutné elektrifikovať, aby sa znížila ich emisná náročnosť. V oceliarstve je možné napríklad nahradiť technológie využívajúce uhlie elektrickými oblúkovými pecami, čo by významne prispelo k zníženiu emisií z výroby ocele. Pri dekarbonizácii priemyslu vsádza Európska komisia okrem elektrifikácie aj na vodík z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mal pomôcť znížiť emisnú náročnosť ťažkého priemyslu, a to nahradením fosílnych zdrojov (uhlíka) za vodík.
Zdroj: euractiv.sk