Chráňme si životné prostredie

Biologicky rozložiteľný odpad tvorí pokosená tráva, konáre po orezávaní stromov a krovín, lístie, piliny, seno, zvyšky ovocia a zeleniny a podobne. Ide o organický materiál vhodný na spracovanie biologickou cestou, pri ktorej sa jeho jednotlivé štruktúry rozkladajú, ničia sa choroboplodné zárodky a menia na homogénnu minerálnu hmotu - kompost.

Bioodpad je v odpadovom hospodárstve kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou - tvorí 30 až 45 percent z celkovej hmotnosti komunálnych odpadov. Spôsob, akým s ním manipulujeme, môže pozitívne i negatívne ovplyvniť základné zložky životného prostredia. Sám o sebe je vo väčšine prípadov neškodný, ale jeho miešanie s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých reakcií.

Prečo nepatrí na skládky a do spaľovní

V minulosti bol bioodpad zväčša ukladaný na skládkach odpadov a likvidovaný v spaľovniach. Od 1. januára 2006 platí v zmysle zákona zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad. Cieľom zamedzenia skládkovania bioodpadu je znížiť tvorbu skládkových plynov. Ich majoritnou zložkou je metán, ktorý výraznou mierou prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu. Uvoľnenie jednej tony metánu do ovzdušia má taký istý následok ako uvoľnenie 21 ton oxidu uhličitého.
Keď sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických látok. Ak je v ňom chlór, biologický odpad ho obsahuje vo forme soli, vzniká vysoko agresívna kyselina chlórovodíková, nebezpečné chlórované uhľovodíky, dioxíny a furány. Nemalým zaťažením pre životné prostredie a zdravie ľudí je aj spaľovanie bioodpadu v záhradách a v domácnostiach. Hlavne v jesenných a jarných mesiacoch je celé Slovensko potiahnuté dymovými oblakmi, ktoré sú produktom nedokonalého spaľovania. Obsahujú škodlivé plyny, hlavne oxid uhoľnatý (je jedovatý, schopný viazať sa na krvné farbivo - hemoglobín a tým znemožniť prenos kyslíka krvou, čo môže viesť k vnútornému uduseniu), uhľovodíky (plyny prispievajúce k fotochemickému smogu), dechtové látky (polyaromatické uhľovodíky obsiahnuté v dechtoch boli prvými látkami, u ktorých boli dokázané rakovinotvorné účinky) a v niektorých prípadoch aj rakovinotvorné dioxíny.

Najlepšia alternatíva - kompostovanie

Kompostovanie je pravdepodobne najstaršou a najpoužívanejšou recyklačnou technológiou. Je to riadený, prevažne aeróbny mikrobiálny proces, v priebehu ktorého sa organické odpady premieňajú na organicko - minerálne hnojivo - kompost. Vyzretý kompost je vysoko stabilné hnojivo, čo znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sa do pôdy uvoľňujú len veľmi pomaly, takže nehrozí ich vylúhovanie do podzemných vôd. Cieľom kompostovania je premeniť organický odpad z domácností, zo živností a priemyslu, poľnohospodársky odpad, ako aj kaly z komunálnych čistiarní odpadových vôd, pomocou prirodzeného rozkladu do formy, ktorá je silne redukovaná čo do objemu i hmotnosti, a je neškodná - hygienicky a esteticky. Konečný produkt - kompost môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo. Kompost vznikajúci pri spracovaní bioodpadu je plnohodnotnou alternatívou rašeliny ako prírodného zdroja, čiže spracovaním bioodpadu môžeme okrem ochrany ovzdušia zabezpečiť aj ochranu významných biotopov - rašelinísk.
V zmysle legislatívy platnej pre oblasť odpadového hospodárstva je za manipuláciu s komunálnym odpadom, ktorého súčasťou je aj bioodpad, zodpovedná obec. Naša spoločnosť sa nachádza na území mesta Košice, preto nakladá s bioodpadom v zmysle všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice. Bioodpad sa zhromažďuje na zbernom dvore zriadenom mestom a spracúva ho oprávnená organizácia.
Ale každý z nás, kto vlastní záhradku, môže svojou troškou prispieť k ochrane životného prostredia. Neodhadzujte zelený bioodpad do nádoby na komunálny odpad a nespaľujte ho. Stačí, ak si v kúte svojej záhradky zriadite plochu, na ktorej budete zeleň zo svojho pozemku kompostovať, alebo si kúpte kompostovač.

Materiály vhodné na kompostovanie

• ovocné a zeleninové odpady
• kávové a čajové zvyšky
• posekaná tráva, lístie, vetvičky
• triesky, piliny, hobliny, kôra
• popol z dreva
• orechové škrupiny

• kosti, odrezky mäsa, tuky
• chemicky ošetrené materiály
• rastliny napadnuté chorobami
• popol z uhlia, cigariet
• plasty, kovy, sklo, kamene

Čím viac biologických odpadov z domácností, priemyslu a poľnohospodárstva bude zhodnotených uvedeným spôsobom, tým menšie bude zaťaženie životného prostredia a tým účinnejšie bude šetrenie prírodných zdrojov.