V čoraz obľúbenejšej gastronomickej show tohto roku aj dva tímy železiarov

Pršalo už od rána. A vytrvalo. Devätnástim kuchárskym tímom, ktoré prišli 8. mája do areálu Katovej bašty na Hrnčiarskej ulici zabojovať o najlepší Košický guláš 2014, to však na nálade neubralo. Živá hudba na pódiu, klbká baviacich sa ľudí, skrátka pohoda... Nebyť pravda sivo mokrej oblohy, z ktorej celé dopoludnie lialo ako z krhly. Návštevníci schúlení pod dáždnikmi a v pršiplášťoch, taký bol minulotýždňový štvrtok na Hrnčiarskej ulici. Pod bielymi stanmi však bolo veselo. Pod číslom 5 a 17 rozložili svoje kotlíky aj dva železiarenské tímy. Kým zohraná partia Jana Grubiaková, Ján Tomáš, Jaroslav Kysela a Peter Nižník súťažili už po piaty raz, tím v zložení Štefan Karajoš, Kamila Stöhrová, Pavol Horňák a Ivan Dávid mal na tomto čoraz obľúbenejšom podujatí, ktoré je súčasťou Dňa mesta Košice, premiéru.

"O akcii sme sa dozvedeli z Ocele východu. Zaujal nás jej dobročinný rozmer. Partia zareagovala pozitívne bez mihnutia oka," komentoval účasť odborárov z divízneho závodu Radiátory a rúry predseda tamojšej základnej organizácie OZ KOVO I. Dávid. Podľa toho, ako sa chlapi zvŕtali (dáme zverili kontrolnú funkciu ), to neboli žiadni kuchárski amatéri. "Gulášov sme už navarili dosť," pousmiali sa skladník hotovej výroby Š. Karajoš i lokotraktorista P. Horňák, keď sme vyzvedali, či už voľakedy držali varešku v ruke. Pýtať sa ani nebolo treba. Varenie im išlo pekne od ruky. Vôňa sa z medeného kotlíka šírila dookola a pod striešku stanu, z ktorého bolo treba čochvíľa uvoľňovať litre dažďovej vody, aby neskončila na hlavách alebo vo variacom sa pokrme, pritiahla aj primátora mesta Richarda Rašiho a jeho námestníka Jána Jakubova, ktorí okoštovali chutné prímesi a chválili a chválili... Nuž, kto by odolal mäkučkému bravčovému kolienku, vynikajúcej "csípős" (štipľavej) klobáske či ešte teplom sa trasúcemu paprikovo-cesnakovému bôčiku ochutenému rovno pred očami... "V hrnci máme divinu, hovädzinu i bravčové, domácu klobásu, varil sa v ňom iba pre chuť bôčik a tiež kolienko," vyratúvali chlapi. "A aby to bolo zdravé, masť je domáca z mangalice, tá je bez cholesterolu," smiali sa. "Varíme tak, ako sme zvyknutí z domu," poznamenal P. Horňák, inak dodávateľ diviny a ako nám prezradili spolusúťažiaci, aj náruživý rybár. "Minulý týždeň sa mu podaril kapitálny úlovok," pochválil ho I. Dávid. Ako to teda bolo? Opýtali sme sa medzi tým, čo prikladal drevené polienka popod kotlík. "Spolu s kamarátom Michalom Kocelom zo spoločnosti RMS sme vášniví športoví rybári, súťažíme pod názvom CT MIKHOP a pred niekoľkými dňami sa nám pošťastilo na štvordňovom kaprárskom maratóne na rybníku v Dolnom Bare uloviť šestnásť kilogramového kapra. Bol to náš doteraz najväčší úlovok," opísal triumfálnu rybu, ktorá, potešme všetkých milovníkov živých tvorov, poputovala späť do jazera. A do guláša ochuteného tradičnými koreninami putovali medzi rečou aj sušené hríby z Lodiny a neskôr aj krupicové halušky. Ešte chvíľa a mohlo sa podávať... So špecialitou. Ale o nej až na záver. Nič na náhodu nenechali ani "Tomášovci".

Hoci zmenový majster vysokej pece č. 2 J. Tomáš, vodár z tej istej prevádzky J. Kysela, laborant Výskumu a vývoja USSE P. Nižník a asistentka viceprezidenta Vladimíra Jacka J. Grubiaková patrili v súťaži medzi ostrieľaných harcovníkov, práve to bolo zaväzujúce. "Pripravujeme guláš z diviny a bravčového mäsa. Záleží nám na tom, aby bolo pekne mäkké. Vlani, hoci sme získali tretie miesto, sme neboli úplne spokojní, preto sme radšej prišli skôr a o ôsmej, keď sa súťaž začala, sme už varili naplno," prezradila Janka. A keďže každý rok prichádzajú do súťaže s málilinko pozmeneným receptom, ktorým chcú jeho chuť vyšperkovať, nedalo nám opýtať sa, čo si pripravili pre tento rok. Alebo, že by bol recept tajný? "Nič tajné v ňom nie je, zmenili sme iba pomer diviny k bravčovému, je jej viac a pod mäso sme ako základ použili domáci paprikový pikant. Korenie bude klasické, vrátane tymianu a samozrejme nesmú chýbať huby, tentoraz to budú kuriatka, zemiaky i domáce halušky," ponúkla recept. Na stole pre hostí sa objavila už tradične vynikajúca údená slaninka s čerstvým chlebom a kým sme v rytme country piesní hudobnej skupiny Tennessee podupkávali na studenej a rozmočenej zemi a usrkávali kávu, ktorú priniesol z neďalekej kaviarničky obetavo mokrý J. Kysela, v kotlíku to bublalo jedna radosť. Čochvíľa sa pod strieškou pristavil ktosi z kolegov, aby kamarátov pozdravil i zdravo podpichol. "Tak čo, bude to zlatá?" "Nuž mohla by byť nejaká medaila, zo štyroch účastí sme doteraz uspeli trikrát," poznamenala Janka. "Koľko je hodín?" čoraz častejšie tím kontroloval čas, aby stihli guláš dovariť a nebodaj neprepásli chvíľu, keď za ochutnávkový stôl zasadne porota. Tú tohtoročnú tvorili okrem Richarda Rašiho a Jána Jakubova, aj starosta mestskej časti Sever Marián Gaj a šéfkuchár reštaurácie Olive Tree v košickom Double Tree by Hilton František Schiller.

Hodina H prišla o pol dvanástej. Všetky súťažiace družstvá postupne naplnili misky navareným jedlom a po očku poškuľovali po výraze porotcov sklonených nad miskami. Aj keď išlo viac o zábavu než o tvrdé preteky, vyhrať v kútiku srdca túžil každý. A tak do hry vstúpili aj naoko maličkosti, ktoré jedlo ozvláštnili. V tíme Jána Tomáša vsadili pri servírovaní na ozdobu v podobe tvarohovej čiapočky s brusnicami a tím odborárov zasa nedal dopustiť na kyslú kapustu, ktorú pridali každému do misky.

Mená víťazov sme sa dozvedeli po vyše hodine degustácií. Tretie miesto porota prisúdila spoločnosti Kosit, druhé patrilo srbským priateľom z tímu Balkan a najlepší guláš navaril tím Košickej Novej Vsi. Nuž, trochu sklamania v očiach našich súťažiacich sme postrehli, Jano Tomáš však zahnal chmáry vtipne a zahlásil: "O rok nás tu máte zas. A keď vyhráme, prídeme zas. Obhájiť titul." Tak dovidenia o rok železiari. Boli ste fajn partia...