Tradičné predvianočné stretnutie prezidenta U. S. Steel Košice s dôchodcami
Bývalí železiari, združení v OZ Jeseň života, si ani tohto roku nenechali ujsť príležitosť nazrieť poza brány huty. Na pozvanie prezidenta U. S. Steel Košice ich do fabriky prišlo 11. decembra viac ako osemdesiat.
Seniori najprv absolvovali stretnutie s členmi vrcholového manažmentu spoločnosti, prezidentom USSK Scottom Buckisom a viceprezidentmi Miroslavom Kiraľvargom, Marcelom Novosadom a Martinom Pitorákom. Skôr než sa prezident rozhovoril o tom, čím fabrika žije, vyzdvihol vysoké pracovné nasadenie zamestnancov a odhodlanie dosahovať najvyššie ciele. „Je to aj vaša zásluha, veď ste mladším odovzdali svoje vedomosti a zručnosti, za čo vám patrí poďakovanie,“ konštatoval Scott Buckiso pred zaplnenou šikmou zasadačkou. Na margo súčasnej situácie situácie na trhu s oceľou, pod ktorú sa podpisujú vysoké dovozy čínskej ocele, ktoré dramaticky znižujú ceny, povedal: „Tí z vás, ktorí ste boli vo fabrike v rokoch 2008 a 2009, si určite spomínate, aké bolo toto obdobie ťažké. V súčasnosti prežívame ešte zložitejšie obdobie. Trhové podmienky sú veľmi zlé, ale my tu vo firme sa snažíme robiť všetko pre to, aby sme udržali rovnováhu. Najdôležitejšími aktívami sú naši ľudia,“ zdôraznil prezident U. S. Steel Košice. „Verím, že práve vďaka zamestnancom preklenieme búrku a budeme lepšie pripravení na obdobie, keď sa ekonomika zlepší,“ povedal. Zmienil sa aj o medializovaných správach o budúcnosti U. S. Steel Košice. „Doba je náročná a my na ňu musíme reagovať,“ konštatoval a aj na tomto fóre prízvukoval, že železiari sa musia maximálne sústrediť na tie činnosti, ktoré majú pod kontrolou. Teda bezpečnosť práce, kvalitu, služby zákazníkom, spoľahlivosť zariadení a do istej miery aj náklady na výrobu.
V mene hostí prehovorila predsedníčka správnej rady OZ Jeseň života Zita Bubenková. Cieľom združenia, ktoré vyvíja činnosť od roku 2004 a eviduje bezmála 1370 členov, je podporovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť a rozvíjať kultúrno – spoločenský život dôchodcov, bývalých zamestnancov oceliarskej firmy. „Ďakujeme, že vo svojom sociálnom programe myslíte aj na dôchodcov a pomáhate prevádzkovať aj klub, ktorý rozširuje kvalitu života seniorov. Nájdu v ňom internet, dennú tlač, podnikové noviny Oceľ východu, knižnicu s 1600 zväzkami kníh, rôzne spoločenské hry. Záujmu sa teší vlastné fitnes centrum, aktívny je spevokol Hutník. Ceníme si, že firma prispieva na stravovanie dôchodcov. Túto možnosť využíva približne 250 ľudí, hlavne tí, ktorí ostali sami,“ informovala nového prezidenta o činnosti združenia Z. Bubenková. „Seniori sa zapájajú aj do aktivít organizovaných mestom, či už ide o športové olympiády, alebo rôzne kultúrne podujatia. Máme dvoch zástupcov v poradnom orgáne primátora - Rade seniorov. Jeden je podpredsedom a druhý tajomníkom rady,“ dodala.
K želaniu príjemne prežitých sviatkov už neodmysliteľne patril aj darček zhotovený šikovnými rukami bývalého dopravára Jána Topoliho. Prezident si zo stretnutia odniesol ručne vyrezávanú lokomotívu, ktorá by, podľa slov našich dôchodcov, mala oceliareň v týchto neľahkých časoch priviezť k úspechom.
Priestor na diskusiu využil Miroslav Brožek, bývalý kolega z hutníckej druhovýroby, ktorého zaujímala stratégia firmy v súvislosti s čínskou konkurenciou. Podľa slov prezidenta USSK treba predovšetkým vyrovnať hracie pole, aby boli podmienky pre každého konkurenta rovnaké. Európska únia, povedal, musí vynakladať milióny eur na ekologické projekty, kým Čína, Brazília či Južná Kórea nie sú viazané tak prísnymi predpismi. Čím viac musíme investovať do ekologických projektov, tým menej peňazí ostáva na projekty, ktoré by sme potrebovali realizovať vo sfére výroby. Náš inovačný a strategický tím, dodal, pracuje na tom, ako zlepšiť komunikáciu so zákazníkmi, pričom oblasti, do ktorých treba investovať a zlepšovať sa, sú výroba pocínovaných, pozinkovaných a lakoplastovaných plechov.
Krátky film približujúci výrobu U. S. Steel Košice navodil tú správnu atmosféru pred najviac očakávaným bodom programu, návštevou prevádzok. Organizátor, útvar Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy, vybral trasu prehliadky, ktorú seniori ešte neabsolvovali. Tentoraz sa dva autobusy návštevníkov vybrali k 4-stolicovému tandemu, dynamolinke č. 3 a lakoplastovacej linke. Hoci každý z hostí by sa najradšej pozrel práve na to „svoje“ pracovisko, kde pôsobil dlhé roky, všetci boli za možnosť nazrieť aspoň do niektorých prevádzok firmy vďační. A hlavne zvedaví. „Zaujíma ma všetko,“ dozvedeli sme sa od bývalého vysokopeciara z aglomerácie a neskôr pracovníka doškoľovacieho zariadenia v Medzeve Pavla Krišku, ktorý v železiarňach pracoval 42 rokov a do dôchodku odišiel pred jedenástimi rokmi. „Dlho som tu nebol, chcel som sa pozrieť, ako to v podniku vyzerá. Prišiel som aj s manželkou, ktorá pracovala rovnako dlhý čas vo Výskume,“ prezradil bývalý kolega. Už približne dve desaťročia sú na dôchodku Imrich Miženko, ktorý pracoval na oddelení technickej kontroly v bývalom Závode hutníckej druhovýroby a Milan Rogos, bývalý majster v oblastných dielňach č. 3. Možnosť opätovne sa pozrieť do podniku privítali. „Zaujíma nás technický pokrok vo firme,“ zhodli sa. Bývalá operátorka narážacích pecí v teplej valcovni Tatiana Homolová si vo fabrike odkrútila 25 rokov, doma je už šestnásť. „S klubom som tu po prvý raz a veľmi sa teším. Najradšej by som sa samozrejme išla pozrieť na miesto, kde som pracovala a na kolegov,“ usmiala sa. „My sme taká železiarenská rodina. Vo firme pracoval môj nebohý manžel, v súčasnosti tu mám syna, dcéru a vnuka a v minulosti bola železiarkou aj ďalšia dcéra. Kontakt s hutou tak mám vlastne nepretržite. Deti ma pravidelne berú aj na deň otvorených dverí – Family Safety Day,“ povedala nám pred prehliadkou. Po rokoch sme medzi návštevníkmi videli aj Ladislava Matusáka, ktorý zastával v železiarňach viaceré významné pracovné pozície. Vo fabrike pôsobil v rokoch 1965 až 2004. Bol riaditeľom teplej i studenej valcovne, viceprezidentom pre stratégiu, generálnym riaditeľom spoločnosti Oceľ i Inžinieringu. „Dianie v podniku ma stále zaujíma, prostredníctvom internetu sledujem tiež, čo sa deje v materskej spoločnosti,“ uviedol a na margo súčasnej situácie v oceliarstve povedal: „Kríza, aká tu je teraz, ešte nebola. Je to pre nás kľúčová výzva a je veľmi dôležité, ako voči Číne obstojí západná Európa a USA.“ So záujmom si prezrel aj výrobné prevádzky. „Som spokojný a mám radosť. Vidím, že výroba ide, ľudia nikde nie sú nazvyš, všetko je tak akurát,“ krátko zhodnotil exkurziu. Po šestnástich rokoch sa do podniku vrátil aj Jozef Snopko, bývalý dlhoročný riaditeľ závodu Doprava. S akými dojmami odchádzal? „Som prekvapený poriadkom, hlavne v exteriéri. Oceňujem prístup našich sprievodcov, cítil som sa tu veľmi príjemne.“ Podobne sa vyjadril aj Milan Ondáš, niekdajší podnikový riaditeľ VSŽ. „Som rád, že som sem mohol opätovne prísť a znovu môžem povedať, že vidím vysoký štandard vo všetkých oblastiach činnosti. Zvlášť prostredie, či už vnútorné alebo vonkajšie, vykazuje vysokú kultúru.“
Z mnohých úst na záver príjemného stretnutia odznelo iba jediné: „O rok dovidenia, priatelia!“
