S Michalom Pintérom, riaditeľom pre vzťahy s vládou, EÚ a REACH o opatreniach na ochranu hutníckeho priemyslu
Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, sa vo svojom vystúpení pred Európskym parlamentom okrem iného zamerala na plány v hospodárskej obnove Európy. V akom časovom horizonte je reálny plán obnovy Európy?
Naša spoločnosť ako jedna zo zástupcov priemyslu víta Plán hospodárskej obnovy pre Európu, ktorý navrhla Európska komisia (EK). Je veľmi nepravdepodobné, že všetky návrhy obsiahnuté v navrhovanom pláne bude možné zmaterializovať v krátkom časovom horizonte. Všetci vnímame dôsledky pandémie koronavírusu COVID-u 19, ktorý ochromil značnú časť hospodárskych oblastí vrátane hutníckeho priemyslu. Trh EÚ je zároveň v dôsledku nadmerných výrobných kapacít vo svete zaplavovaný dovážanou oceľou. V tejto súvislosti je preto nutné prijať aj ďalšie krátkodobé opatrenia.
Tieto krátkodobé opatrenia by mali súvisieť i s ochranou hutníckeho priemyslu EÚ pred lacným a nadmerným dovozom ocele z krajín mimo našej únie? Krajín, kde nie sú také prísne environmentálne opatrenia a pracovná sila je lacná, v podstate na úkor dôstojnej životnej úrovne zamestnancov?
Áno, ide o to, že niektoré opatrenia, najmä na ochranu férovej konkurencie a obchodu, s cieľom ochrániť výrobcov strategických materiálov (napríklad ocele) podnikajúcich na území EÚ pred nadmernými, trh narúšajúcimi dovozmi je potrebné prijať čo najskôr, ideálne ihneď. Takéto dovozy narúšajú a destabilizujú trhové podmienky a v konečnom dôsledku môžu deformovať trh natrvalo. Onedlho napríklad skončí platnosť „safeguardov“, takže treba urýchlene identifikovať a implementovať inú, ale hlavne účinnú formu ochrany. Jednou z „rýchlych ciest“ by mohlo byť aj dlho diskutované zavedenie takzvaného cezhraničného opatrenia na uhlík (carbon border adjustment mechanism - CBAM), ktoré by našich partnerov malo „pritlačiť“ k ekologizácii produktov, ktoré nám tlačia do EÚ. Ak totiž svoju spotrebu vykryjeme z nezelených dovozov a svoje zelené výrobky nebudeme mať kde umiestniť, zničíme si svoju ekonomiku a pracovné miesta a zároveň nijak nepomôžeme životnému prostrediu. Technicky je dôležité je, aby CBAM bolo implementované paralelne s existujúcimi nástrojmi pod EÚ ETS na ochranu odvetví ohrozených carbon leakage - pri zachovaní bezplatnej alokácie emisných povoleniek a kompenzácie nepriamych nákladov. Ale nie sú to len dovozy. Okamžitú podporu je potrebné zamerať i na stimulovanie dopytu v dôležitých a ohrozených priemyselných reťazcoch, ako je napríklad automobilový priemysel, stavebníctvo, strojárstvo...
V súvislosti s dekarbonizáciou priemyslu, ktorá si vyžiada obrovské investičné náklady na prelomové technológie a celkovú zmenu doterajšieho spôsobu výroby, podporujeme návrh na mobilizáciu investícií dvoma súbežnými prístupmi – Nástrojom EÚ pre budúce generácie (Next Generation) ako novým mechanizmom, ktorý posilní rozpočet EÚ novými zdrojmi získanými z finančných trhov v období 2021 – 2024, ale aj „klasickými“ nástrojmi – či už na to určenými mechanizmami v rámci Schémy obchodovania s emisnými povolenkami (EU ETS), alebo dlhodobým rozpočtom na obdobie 2021 - 2027. Žiadne odvetvie nezvládne transformáciu tohto rozsahu len z vlastných zdrojov, je nutná podpora aj z verejných fondov. Oceľ je strategický a plne recyklovateľný materiál, ktorý je nosným pilierom celého prechodu európskeho hospodárstva na nízko, resp. bez uhlíkovú výrobu – bez ocele nie je možné stavať veterné, či vodné elektrárne, nízkoenergetické budovy, ani nevyhnutnú infraštruktúru. Vysokopevná oceľ je z pohľadu životného cyklu základom pre budúce generácie nízkoemisných vozidiel a strojov. Skrátka a jednoducho – Európa potrebuje na svoje ozelenenie európsku oceľ, sme nevyhnutnou súčasťou a prostriedkom riešenia. Verím preto, že sa nájdu, či už v komunikácii s vládou Slovenskej republiky, alebo na európskej úrovni, správne kompromisy a čo najefektívnejšie spôsoby, ako náročnú transformáciu, pred ktorou stojíme, spoločne zvládnuť – samozrejme bez straty konkurencieschopnosti (a s tým spojených pracovných miest) nášho priemyslu, bez ktorej nás žiadna iná (tretia) krajina nebude v dekarbonizácii nasledovať. Klíma je globálnym, nielen európskym problémom, a preto môžeme byť lídrom, ak však zostaneme osamotenými – nebude to celé mať žiaden význam ani efekt.
Prechod na nízko-uhlíkové či bez-uhlíkové technológie si vyžaduje obrovské investície do výskumu, testovania a zavedenia nových technológií, ktoré by mali využívať už iba obnoviteľné zdroje energie. Aká by mala byť cesta k nízko-uhlíkovému či bez-uhlíkovému hospodárstvu?
Ako som už spomenul, uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do veľkej miery závisí od toho, ako budeme schopní dekarbonizovať náš priemysel a energetiku. Zelená ekonomika je podľa deklarácií z Bruselu pilierom a základným cieľom Plánu obnovy. Náš priemysel nedokáže obstáť v globálnej konkurencii, ak bude čeliť „izolovaným“ požiadavkám. Preto musíme pri snahe plniť stanovené klimatické ciele v prvom rade myslieť na konkurencieschopnosť a sústrediť verejnú podporu najmä do strategických odvetví ohrozených vysokou mierou otvorenosti a globálnej konkurencie a teda vysokým rizikom tzv. „carbon leakage“ (únik výroby do krajín s menej rigoróznymi normami a podmienkami na podnikanie). EÚ musí podporiť strategické hodnotové reťazce, vrátane projektov spoločného európskeho záujmu, spolu s podporou výroby a budovania vodíkovej infraštruktúry, projektov na zachytávanie, ukladanie a využitie uhlíka, stimulovať inovácie a výskum, ukladanie energie, posilniť priemyselné ekosystémy a ich vytváranie.
Od čoho by mal byť závislý rozsah podpory? A aká by mala byť metodika výpočtu finančnej pomoci?
Aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže medzi konkurentami, rozsah podpory by mal byť nezávislý od geografickej polohy jednotlivých prijímateľov podpory. Preto bude nutné dať do súladu vyššie výdavky plánu obnovy pre spoločnosti v najviac postihnutých regiónoch s dodatočným financovaním pre podniky v menej postihnutých regiónoch prostredníctvom národných a iných systémov financovania EÚ. Metodika výpočtu maximálneho finančného príspevku (t.j. nenávratnej finančnej podpory) na členský štát v rámci tohto nástroja by mala zohľadniť nielen populáciu, HDP a zamestnanosť, ale aj podiel energeticky náročných odvetví na národnom HDP. Okrem toho, koncepcia „otvorenej strategickej autonómie“ v obchodných vzťahoch, ktorú navrhuje Komisia, a najmä cieľ „ochrany pred nekalými a nezákonnými obchodnými praktikami“, by sa mali stať základom pre zavedenie efektívnejších obchodných ochranných opatrení a aj ich účinné uplatňovanie.
Čoho by sa mala EÚ vyvarovať pri realizácií plánu obnovy, resp. transformácie hospodárstva na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo?
Už som to zdôraznil viackrát, dekarbonizácia je nevyhnutná, ale nebude úspešná, pokiaľ ňou Európa prejde izolovane. „Tam hore“ sú to CO2 emisie, bez ohľadu na to, z akého kontinentu prišli. Európa si zvolila cieľ byť v tejto výzve svetovým lídrom. To však nikdy nezvládne bez svojej chrbtovej kosti, ktorou vždy bol a bude priemysel. Iste, možno niekto preferuje budúcnosť bez priemyselnej výroby, ale takýto názor je utopistický a budúcnosť s ním spojená by nebola udržateľná. Neviem žiť len vo virtuálnej realite, so službami, bez výroby. Jedno podmieňuje druhé. Treba sa preto vyvarovať takých plánov a cieľov, ktoré sú technicky a ekonomicky nerealizovateľné a byť takým lídrom, ktorého chcú všetci nasledovať.
