Roztancovaná sobota detí v zoologickej záhrade
Mraky si to v sobotu na poslednú chvíľu rozmysleli a dopriali slnku pohľad na najväčšiu párty pod holým nebom. Hoci do oficiálneho začiatku programu chýbali ešte
takmer dve hodiny, džavot detí sa zoologickou záhradou ozýval zo všetkých strán. "Prišli sme skôr, aby sme si to tu v pokoji pozreli a potom sa už mohli naplno venovať dianiu na
pódiu," prezradila hlava rodiny s dvomi ratolesťami. "Mami, mami, počkajme, chcem vidieť tulene," dožadovala sa malá slečna trpezlivosti rodičov pri bazéne Čuka a
Geka. "Pozri, aká malá opička," opakovala okaňa na otcových ramenách. "Koníky," rezolútne zavelil blonďavý chlapček a namieril si to k hipodrómu, kde sa už
kľukatil rad trpezlivých rodičov a starých rodičov, aby svojim ratolestiam dopriali aspoň na chvíľu pohľad na svet z konského chrbta. Strapce detí obsypali hojdačky a šmýkačky, plno bolo pri stole
s farbičkami a omaľovánkami, ale aj o kúsok ďalej, v stane, kde testovali vedomosti. Balóny od výmyslu sveta, safari bus, autíčka, na ktorých sa dalo povoziť, kadernícke štúdio, kde sa rodili tie
najbizarnejšie farby vlasov, maľovanie na tvár...
Lákadiel bolo mnoho. Kto neľutoval nohy, mohol si vyšliapať až ku skautskému táboru, ktorý si chlapci a dievčatá rozložili na kopci v blízkosti teritória bizónov. Na
dračku išli kartičky hokejistov s podpismi. "Mám dvoch Bartošov," chválil sa šťastne dedkovi vnúčik v amfiteátri. Usmievavá mačička s vrkočmi, ktorú z detskej tváričky vyčarovali
zručné ruky vizážistiek, sa s chuťou zahryzla do kukurice. Chvíľu sa iba nesmelo pohojdávala v rytme hudby, zrazu však vyskočila a rozbehla sa medzi ostatné deti, ktoré roztancovala hudba. V súťaži
to dotiahla až do semifinále, víťazstvo však patrilo o niekoľko rokov staršej dievčine. "Vedeli sme, že vyhrá," komentovali s hrdosťou v hlase výkon pätnásťročnej Viktórie jej
dospelé sprievodkyne. "Tancuje výborne," chválila neter teta. Zapýrená Viki sa iba nesmelo usmievala a neveriacky pozerala na výhru. "Najradšej by som išla do Španielska," vyhŕklo
z nej, keď sme vyzvedali, kde pocestuje. "Jój, to bude na Slovensku, tak to je jedno kde. Ja som ešte nikde okrem Košíc nebola."
Popoludnie sa prehuplo do druhej polovice, ale domov sa ešte nechcelo. Ani malému Adamkovi, ktorý statočne zvládol chýbajúci popoludňajší spánok a pri otázke, či už
pôjde spať, rezolútne zahlásil nie. Deň detí je nakoniec iba raz v roku.